Liptov

Podarilo sa zahájiť o týždeň skôr ako vlani, aj to je už úspech! A dalo by sa vlastne ešte o týždeň skôr, po prvom poriadnom snežení. Niekde, lebo veľké lokálne rozdiely ten navlnený snehovo-dažďový front priniesol po 20. novembri. Zámer bol ísť na Smrekovicu, lebo v dolinách snehu málo a ešte aj to zlízal lejak, nad lesom zúrila pri prechode frontu víchrica a vydrela všetko do ľadu. Zato Smrekovica a okolie presne v tej ideálnej medzivrstve, dokonca na severných svahoch sme nesmelo dúfali aj v nejaké lyžovateľné prášky na zmrznutom podklade.

Presnejšie zo Svitu do Podturne, po lúčnych a lesných cestách v podhorí Kozích chrbtov a Nízkych Tatier. Obchvatom Smolníka (995 m) do Lopušnej doliny, ponad Šuňavu a Važec ku železničnej stanici vo Východnej, ponad Biely Váh po cyklotrase k Čiernemu Váhu pri Kráľovej Lehote a poza Mních (1150 m), Selnice (1244 m), Zápač (884 m) a Kameničnú (928 m) do Liptovského Jána. Nenáročné jazdenie, lebo ozaj buď po lúkach, alebo po dobrých lesných cestách. Len zopár krátkych, rozbitejších, strmších úsekov, kde treba dobré nohy a techniku. V prvej čas

Teda len v tých, ktoré sú turistovi prístupné: Jaloveckej, Bobroveckej, Hlbokej a Parichvoste a ktoré sa pekne z jedného miesta rozvetvujú na západnom okraji TANAPu. Lebo od polovice 20. storočia tam nevedie žiadna cesta, po ktorej by sa do ich vnútra šírili lesohospodárske „výchovné zásahy“. O ich „účinnosti“ v porovnaní s tými prírodnými je viac v skvelej reportáži Andreja Baráta TU - aj v súvislosti s jarným požiarom v Jaloveckej doline. Zatiaľ však len turistické chodníky vedú tade hore na hrebeň. Väčšinou som niektorou z dolín

Už som si Maru obišiel na žiletke ( TU ), teraz mi napadlo skúsiť to na horskom. Pekne podhoriami Chočských vrchov, Západných a Nízkych Tatier, nie nutne po cyklotrasách, ale aby to malo logiku, estetiku, a aby z toho vznikol nejaký rozumný okruh. So začiatkom a koncom v RK, aj keď lepšie by bolo ráno začať niekde na opačnom konci, aby slnko na začiatku nesvietilo do očí. Cieľom však nebolo len hlušiť kilometre „do mŕtva“, ale potiahnuť trasu aj po zaujímavých miestach, ktorých je tam samozrejme veľa. Pri klikaní do mapy ma síce trochu prekvapila tá

...a to doslova a dokonca v dvoch významoch – padli všetky traťové rekordy (aj ten psí), takže behalo sa bleskovo. A nebyť tých ozajstných bleskov (ktorých bolo až moc a boli nebezpečne blízko), boli by časy ešte rýchlejšie. Takže jubilejná desiata UF sa zapísala do svojej vlastnej histórie aj do pamäti účastníkov a organizátorov poriadne intenzívne. Našťastie sa nikomu nič vážne nestalo, až na nejaké dva vytknuté členky a jednu rozbitú hlavu. Plus možno nejaké zranené egá, ako to pri ultrabehoch býva. No teraz najmä počasie hralo dosť význa

Prvá júlová sobota, štátny sviatok, no najmä po prechode studeného frontu - dažďovo síce nevýrazného, ale horúčavu podstatne zmierňujúceho. Turistika v letných hicoch je viac utrpenie ako slasť, ale teraz to bolo super. Ráno pri kempe Račkova dolina: nebo čisté, o siedmej sedem stupňov. Nástup do strmého kopca rýchlo zohrial telesné motory. Program: okruh cez Baranec, Plačlivô, Ostrý Roháč, Volovec, Hrubý vrch, Jakubinú, Otrhance. Hore pofukovalo a bolo to tak akurát na tričko. Nakoniec to bolo výživných 11 hodín v čistom vzduchu s parádnymi, ďal

Pekne po vlastných, po veľkofatranských hrebeňoch, obkolesujúcich najdlhšiu slovenskú dolinu – tento nápad som nosil v hlave dlho, ale furt nebol čas alebo príležitosť. Lebo parametre tejto „prechádzky“ (65 km / 4500 v. m.) našepkávajú, že sa na ňu nedá len tak vybehnúť z domu. Teraz koncom mája ale všetko klaplo a dokonca sme sa nazbierali tri kusy. A aj keď pôvodný zámer bol ísť elegantne od vlaku ku vlaku v Ľubochni, ten kus, čo býva najďalej a aj ďaleko od stanice, pozbieral zvyšné dva kusy cestou do auta a bolo to komfortnejšie. Takže sme

Noooo hej, napadlo – od päť do dvadsať čísiel, na žiadny základ. Alebo teda na ľadový, vo vyšších polohách. V nižších polohách možno aj posledný raz tejto zimy. Na strmých svahoch nová perina neprilepená a hrozba lavín, v nižších polohách nula snehu, tak ako sa dostať tam, kde by sa dalo aspoň poprechádzať? Nájdu sa isto aj miesta, kde sa dá dobre polyžovať, ale treba vychádzať z reálnych možností. Takže požiadavka znela: nenosiť a neprenášať dlho a najlepšie ani často pásy neodliepať. Preto vlakom do Rybárpoľa a po 20 minútach peš

S tým nedostatkom snehu a vysokými teplotami na horách sa nám koncom januára podstatne začínajú zmenšovať možnosti na pohodový skitúring. Čo som vo Fatre jeden deň na pohodu prešiel, ďalší už by bolo treba prenášať, napríklad. Ale zas – dostať sa z toho sivého zákalu v kotline na slnko a čistý vzduch, to bolo treba, pred ďalšími sivými, pracovnými dňami. Voľba padla na západotatranský Baranec. Dôvody? Jednoduchý prístup busom až pod kopec, dostatočne dlhá prechádzka na väčšinu slnečných hodín, tienisté možnosti pokračovať ďalej na

V tejto snehovej biede sa rýchlo míňajú možnosti kam ísť popásovať, o dobrom snehu už nehovorí hádam nikto – možno ešte ostali nejaké ojedinelé severy. Takže som stavil na istotu, nevymýšľal som a odviezol sa do LM. A vo vlaku náhoda – známa spolupáchateľka a ten istý cieľ, a že v LM sa pridá ešte jeden recidivista. Nakoniec nás takých bolo v doline asi milión, asi aj viac ako obvykle a viac ako pri takejto biede býva, lebo aj nejakí lavínoví kurzisti sa tam motali. Lenže zbohom inverzie, nad nulou už bolo aj v ústí, nad chatou v tieni eš

Sobota a inverzia, tradičná januárová, ale aká hnusná! V 1500 m hlási predpoveď osem stupňov, to snáď nie! Na programe je klasika – z Ružomberka, z Hrabova niekam pod Šiprúň, tam sa uvidí, či to bude o pásovačke alebo o lyžovačke, či potiahnem ďalej, či sa len tam budem motať. Skôr asi to prvé, lebo snehu málo aj hore a tie teploty neveštia nič dobré. Takže po zjazdovke len kúsok a hneď nástup na Medvedí chodník. Ten centimeter snehu na ňom je uchodený, vytvrdený, až vyleštený a zrána zamrznuto hrkotavý. Húfy piraní tam plávajú, ale v�

Tento obľúbený nízkotatranský kopec tu na Vetromagu už máme párkrát, v režime turistickom aj pretekovom (odkazy sú dole pod textom), tak škoda dlho vypisovať. Samozrejme ale treba spomenúť trasu, lebo možností je tam viac a táto tu ešte nie je. Čiže v pláne bol okruh: zo Závažnej Poruby, od vlekov na Opalisku, po žltej Suchou dolinou do sedla Rakytovica, po zelenej traverzom pod Kúpeľ, po modrej cez vrchol dolu do Iľanova a záver popod les nazad k autám. Lebo tentokrát to bol poriadny „družstevný zájazd“, ktorý sa nejakou náhodou podarilo zorganizov

Ďalšia vlna horúceho dusna vrcholila v polovici augusta a cez víkend už samozrejme malo pršať, tak bolo treba aspoň dočasne sa ukryť niekam vyššie, a najlepšie skoro ráno. Voľba padla na dostupnú Žiarsku dolinu, a pretože so zlomenými rebrami sa nedobre smeje, tak symbolicky na okruh cez Smutné sedlo a Plačlivô. Nástup dolinou od prvého ranného autobusu v pohode – po modrej väčšinou popod stromy. Nad chatou už potom síce stúpajúce slnko spoza Smreka a Baranca dobiedzalo, ale nadmorská výška ochladzovala a v doline príjemne prefukovalo. Bola to zár

Ako už som raz písal, aktuálne druhé najnáročnejšie „detské“ ultra na Slovensku je okrem brutálneho prevýšenia (najmä v porovnaní so vzdialenosťou) známe aj tým, že hádam ešte ani raz sa nebežalo za „normálneho“ počasia. Buď hic alebo búrky, niekedy aj všetko dokopy. Zato teraz to vyzeralo, že tradíciu naruší studený front, ktorý v strede týždňa ochladil krajinu, a ešte v piatok počasie pripomínalo skôr príjemnú jeseň, ideálnu na turistiku, aj s priezračným vzduchom a ďalekými výhľadmi. Ale začalo pofukovať z juhu, tak nakoniec b

Ako vlani o takomto čase, Majo si chcel pred Lavaredom ešte zľahka prebehnúť niečo prevýšenejšie, tak zadal parametre, že okolo 40 km a o druhej nech sme doma. Ja som zas potreboval začať trénovať pred MF100 – dva týždne vopred je tak akurát, nie? Takže slovo dalo slovo, niečo som naklikal, malo to mať 46.3 km a 2300 výškových a bolo to schválené. No pretože sme to nakoniec trochu skrátili v Čutkovskej doline, aby sme sa vyhli asfaltu a tomu cirkusu tam, vyšlo z toho 47,3 km a 2600 výškových – teda klasická geografická skratka (dlhšia, ale zato h