Liptov

Ďalšia pekná, najviac päťhodinová prechádzka s informačnou pridanou hodnotou, taká dvojička skôr predstaveného Švošovského okruhu ( TU ) na druhej strane Váhu. V reči čísel 11 km, 523 m prevýšenia a 12 infotabulí. Zvládnu to aj rodinky s väčšími svišťami. V druhej polovici chodník využíva existujúce turistické značky a vedie veľmi peknou „ krajinou senníkov “ s početnými výhľadmi. Aj voda sa dá nabrať asi na troch miestach. Odporúčam ísť v smere číslovania tabulí, lebo záverečný zostup do Hubovej je dlhší a strmší. NCH je tu o

Krátky je (do troch hodín), pekný na väčšine svojej zalesnenej trasy, aj keď takmer bez výhľadov. Nie veľmi náročný, vhodný aj pre deti - od takých šesť rokov, dajme tomu. Dobre značený, lebo chodník je relatívne nový, funguje od roku 2017. Je to taký „turistický obchvat“ dolnoliptovského Švošova -popod hrebeň Havrana a vrchol Hrdoša (Ostrého). Tip na prechádzku, kde zaručene nestretnete takmer nikoho. Komu by bolo málo, na protiľahlom brehu Váhu je niečo podobné potiahnuté ponad Hubovú. Východisko je rovnaké – železničná zastávka vo Švošov

Mám dojem, že stále viac ľudí sa túto sezónu pýta, ako sa dá dostať na lyžiach z Revúc k útulni Limba pod Rakytovom inakšie ako dolinou Teplô (po žltej značke). Do módy sa akosi dostáva výstupová stopa zo Stredných Revúc, od družstva. Neznačená turisticky a po lúkach, takže ak niekto znalý nenatiahne stopu, je tu možnosť zamotať sa, aj keď Rakytov trčí na obzore priamo pred očami. Takže tu je taký minisprievodca, ako na to. Začiatok je jednoduchý: pri vjazde do Strednej Revúcej hneď prvá doprava popred tri bytovky, jedna serpentína širokej cesty

Snehy už na hrebeňových pasienkoch sú, ale dole hustá jar a suché cesty. Tak pri špekuláciách, kde by ma autobus doviezol čo najbližšie k snehu, jednoznačne vyhrala Ploská z Vyšných Revúc. Dobrá správa je, že sa dá skočiť do lyží už v dedine, dokonca aj zlyžovať sa podarilo. Ale krtince už spod snehu provokujú a základ žiadny. Väčšina toho, čo tam po lúkach leží, pochádza z minulotýždňovej „kalamity“. A už doobeda to bolo dole poriadne mokré, na slnku. V tieni sa to ale tvárilo na severne otočených lúkach lyžovateľne, tak som cesto

Zadaril sa voľný piatok, tak sme sa vybrali oprobovať. Prvý poznatok: tesne pod parkoviskom čistý ľad, tam netreba zastavovať, radšej výpalníka prejsť (ešte že tam ráno nebol). Ale poobede už bolo poštrkované a cez víkend vyberať bude. OD PARKOVISKA SA DÁ, keby chcel niekto vedieť :-) Len prvých asi 50 m čistý ľad, potom trochu pocukrené novším snehom až k chate. Ale betón samozrejme.   Medzi chatou a Terasou betón na pohodu, ale potom prišli galeje. Ráno betónovo, len medzi stromami trochu nesúvislého nového snehu. Pomohol aj ten, trochu. Ani popolud

Len nedávno sem hlavný Vetroplach z nudy (kvôli nemožnosti šliapať) zavesil rekapitulujúci článok o tom, kedy sa na Vetromagu počas predchádzajúcich 12 sezón objavil prvý „šliapací“ článok z rodnej hrudy slovenskej. Tak tu máte prvý taký z tejto sezóny. Má ale smutné prvenstvo: tak neskoro to tu ešte nebolo. Síce prvé provokačné fotky vešali miestni znalci po fejsbúkoch už v polovici decembra, ale potom prišlo brutálne oteplenie s dažďami aj vo vyšších polohách. Našťastie sa teploty na kopcoch dostali pod nulu okolo štedrého dňa a o neja

Národný park Veľká Fatra, jeho východné svahy nad cestou z Liptovskej Osady do Liptovských Revúc.  Z lesa nad cestou, vo výške asi 800 m, až donedávna nenápadne trčali vápencové vežičky. V lokalite, miestnymi zvanej Záhorovo.   Ale ľudia to chcú a v neďalekom rekreačnom rezorte Gothal zrejme špekulovali, ako ich pritiahnuť. Tak naplánovali túto modernú atrakciu a koncom leta 2019 ju sprístupnili verejnosti. Vozia sem mikrobusom aj svojich hostí a samozrejme požičiavajú výstroj aj inštruktorov, ak treba.     Vežičky sú v skutočnosti tri:

Máš dosť sedenia v aute cestou cez Donovaly? Alebo nemáš ešte dosť po návšteve niektorého z  turistických cieľov v okolí? Je tu možnosť krátkej, ale veľmi príjemnej prechádzky, okorenenej pekným výhľadom do krajiny v okolí Liptovskej Osady.   Priamo z centra dediny, kde sa dá aj pohodlne parkovať, navádzajú žlto-biele štvorcové značky náučného chodníka. Popri pamätníku, okolo miestnych bytoviek a poza plot lesnej správy, najprv k vysielaču nad dedinou (ktorý sa nedá prehliadnuť) v lúčnom sedielku Prievalec. Tam je aj drevený veľký krí�

Dozrieval už dlhšie taký nápad, prejsť trochu rýchlejšie (to aby sme stihli autobus) hrebeň Roháčov od Sivého vrchu po Bystrú. Ultraštýlom, hopsoklusom. Užiť si prírodu, trochu potrénovať techniku pohybu v komplikovanejšom teréne, ale zas neblbnúť, nezhadzovať výletníkov z chodníka. Lebo prázdniny a ľudí veľa a miesta na predbiehanie neveľa. Vďaka búrkovému počasiu koncom augusta (jeho následkom boli aj tragédie na Giewonte a Baníkove) a dvom chromým achilovkám však nastala dosť podstatná redukcia plánov. V podstate tak, že dáko začneme a�

Prechádzky v tomto smere, ale severne od doliny Oravy (po hrebeni Oravskej Magury), sú v odkazoch pod článkom. Teraz ideme z druhej strany. Teda najskôr západnou časťou Skorušinských vrchov, cez kopec s názvom Kopec (1251 m), po modrej. Potom už viac klesania ako stúpania po známej červenej (turistickej aj bajkovej) značke - ponad Malé a Veľké Borové a Malatinú, po guľatých vrcholoch Oravskej vrchoviny, až do Dolného Kubína. S prevahou lúk a pasienkov, čiže s ďalekými výhľadmi na oravské dominanty. Bola by to pekná prechádzka, nebyť istých okolnos

Tohoročná (už štvrtá) Ultra Fatra mala teda poriadne šťastie a o vzrušenie sa postaralo, ako inak, najmä počasie. Nie dosť, že je to parametrami (55km/3800m) najextrémnejšie „malé ultra“ na Slovensku – ešte aj predpovede na sobotu boli poriadne „búrlivé.“ Už v piatok popoludní sa Slovenskom sunul od západu pás búrok a organizátorský šéf sa modlil k Aladinovi a všetkým predpovedným modelom, ktoré našiel na webe. V sobotu ráno pri nastupovaní do autobusov v Ružomberku hromy – blesky, ťažké kvapky, nad hrebeňom sivá deka. To najhoršie al

Všetkým na známosť sa dáva, že v dňoch 19. až 21. júla tohoročného sa v leteckom koridore medzi letiskami Telgárt a Donovaly uskutočnili vševesmírne oslavy na počesť už desiateho tryskového preletu hrebeňa nízkotatranského, ktorý sa uskutočnil už jedenásty raz. Ak číslam náhodou niekto nerozumie, nech len proste nepodlieha panike a berie to ako fakt. Alebo nech si to vysvetlí tak, že Stíhačka preletela desiaty raz celú trasu, od štartu až po cieľ. Nie ako pred pár rokmi, keď ju počasie už na začiatku zrušilo. To sú špekulácie s číslami, že?

Tu na Vetromagu sú z Tatier len samé výkony a projekty, takže keď ma okolnosti zaviali do tých končín, dal som krátku vychádzku. V polke júna – už po uzávere, ale ešte pred prázdninovým návalom, skoro ráno, ideálny čas aj na taký frekventovaný kopec. Teplota akurát, len deň po fronte ešte kopce zadržiavali zdrapy mrakov, takže to nevyzeralo na bombastické výhľady zhora. Ale spod základne mrakov sa porozhliadať dalo.   Smerovník pri plese ukazuje 4,5 hodiny, to je pre väčšinu ľudí výživný celodenný program. Ale aj bez naháňania sa to samozrejme

Po slnečnej, aj keď na skimo príliš teplej nedeli sa fejsbúky len tak hemžia modrobielymi fotkami s čerstvo opečenými červenokožcami, tak tiež niečím prispejeme... Lebo po pár hnusných víkendoch, buď daždivých, alebo prechrípkovaných, konečne som sa dostal na lyže. Medzitým sa „čiara šliapateľnosti“ ale dvihla o pekných pár sto výškových, aj keď na horách nakydalo. Tak kam? Len niekam, kde ma verejná doprava vynesie čo najvyššie k snehu. Ranná dilema vyriešená rýchlo a na istotu, len prvý vlak meškal, takže až o deviatej som sa potkýnal v ly�

V polovici februára keď príde jar, to dúfam že nie je ešte posledné slovo, čo zima povedala. Ale dole sa teploty šplhajú nad desinu, tak treba vyššie vyliezť, som si povedal. Ale zas nie príliš, aby ten betón na slnku cez deň trochu povolil. Na to je tento kus hrebeňa priam ideálny, lebo chodník je otočený čiastočne na juh. A na Chopku hlásili cez deň +2 a takmer bezvetrie.   V podstate to aj tak vyšlo. Vyrazil som od busu po pol ôsmej, po čerstvom, tuhom menčestri zjazdovky. Ale už o kúsok vyššie (na Polianke) bola teplota nad nulou, v lese aj troch