Liptov

No mali sme byť traja, nakotilo sa nás päť. Na môj samotársky vkus poriadna banda, ale všetko známe firmy, niekedy neuškodí aj takáto „masofka“. Mal som tam byť za sprievodcu, ale známa firma „Majster Z“ sa vyzná lepšie, najmä po kadejakých miestnych zbojníckych chodníčkoch, grúňoch a dolinách. Tak som s radosťou prijal úlohu vzadu sa vlečúceho a miestami z predposledných síl nadbiehajúceho fotoreportéra. Lebo počasie vyšlo na jedna mínus. Jedna preto, lebo aj na hrebeni vládlo bezvetrie, slnko čoraz viac prepaľovalo rednúce mraky a dobré sn

Nestabilné počasie tejto zimy sa zase prejavilo: po arktických víchroch so snežením prišla v polke februára horúca jar s dažďami, pred víkendom to v stredohorských polohách celé zamrzlo. Na sobotu bolo hlásené polopekné počasie síce, ale zase - hnala sa k nám víchrica Eunice. V západnej Európe zanechala viac ako 10 obetí, no nárazy vetra u nás našťastie neboli predpovedané nejaké moc brutálne. Napriek tomu sme za východisko zvolili Donovaly, že keď bude zle, ukryjeme sa na južných svahoch, v závetrí. Takže znovu Zvoleny, len samozrejme podmienky t

No, zase to vychytali tí, ktorí môžu aj cez pracovné dni. Lebo na víkend sa znovu dovalil front a pred ním, ako to býva, teplý vietor z juhu. Samozrejme na sobotu SHMÚ hlásilo zamračené bezčasie, na hrebeňoch nárazy vetra až do rýchlosti víchrice, ale aspoň že hore malo byť pod nulou. Nového snehu na mrte a aj viac - lavínová trojka samozrejmá, lebo aj v Revúcach lavíny zhusta padali – zo striech domov, hneď ráno. Preto som si vymyslel len takú pasienkovú prechádzku, že vyleziem z Nižnej Revúcej popod vleky, a potom cez Končitú na Malý Zvolen, a sa

Od štvrtka do nedele Aladin hlási: front za frontom sa valí! Veľké snehy, prudké vetry, pod čerstvou nádielkou žiadny základ, trojka lavínovka, hrebene vylízané do ľadu a hliny, perfektná neviditeľnosť - jednoducho všetky podobné fajnotky, ktoré „spríjemňujú“ skitúring. Podmienky tak na vyložené nohy, pohár čaju do jednej ruky a fotky z krajších dní do druhej. Lenže!!! V sobotu sa črtá dočasné zlepšenie meteorologickej nálady, aspoň na pár hodín dopoludnia. Príležitosť musí byť využitá, bezpodmienečne. Takže sa mi naskytla možnosť re

Po snehových suchotách konečne začal po polovici januára poletovať sneh. Ale doslova, že len poletoval, akoby ani nepadal. Zato z piatka na sobotu som bol až prekvapený, koľko ho padlo. Asi ho unavilo to poletovanie. Ale nad lesom poriadne dulo, tak radšej do lesa som sa nasmeroval. Po fejsbúkoch padali otázky, či sa dá na Malino Brdo už z Hrabova na lyžiach, tak voľba bola jasná. Už na stanici v Rybárpoli krásna, čerstvá, biela zima, chodník lesom sa tiež tváril, že by sa dalo na pásoch, ale to bola len zákerná pretvárka. Všetko to páperie napadalo na hol

Oproti prvému dielu (TU) zima postúpila do januára, ale vďaka vianočnému odmäku snehu rapídne ubudlo. Tak som si počkal, až to všetko zamrzne, a davááj objavovať ďalšie skalky. Tentokrát som rozklusal od vlaku z Liptovskej Teplej cez trávnaté kopčeky podhoria (Dvoriská, Malý a Veľký Hukov) do doliny Sestrč, ktorá tie dva bralnaté masívy (spomenuté v názve) rozsekáva. Pekné výhľady sú z tých lúk na oba kopce, aj na susednú Čerenovú s Jánošíkovým stolom a do bokov do kotliny. Najprv teda Pravnáč: z doliny strmo, krížom cez lúky pod les

To povianočné oteplenie bolo tentokrát brutálne, na lúkach pod lesom ten dážď nenechal ani stopu po snehu pre bežkárov – a vyššie na parkovisku zasa nič pre snežný pluh :-) Tomu to ale nevadí. Legendy však neklamali – do lyží sa dá skočiť cca na prvom kilometri, a tam aj zlyžovať. Teda najbezpečnejšie je to z toho parkoviska tesne nad tabuľkou s prvým kilákom. Ráno som síce obúval o kúsok nižšie, ale to len štvrtkové snehové prehánky zamaskovali kamienky na ľade. Popoludní už boli odmaskované. Ešte na pár miestach pod stromami a na zákrute

Keď niekto toto pohorie spomenie, samozrejme sa každému hneď vybaví Choč, Prosiecka a Kvačianska dolina, možno ešte Liptovský hrad. Napriek tomu, že kedysi vraj existovali nesmelé plány vyhlásiť tu národný park, dnes má toto malé pohorie na hranici Oravy a Liptova len prvý (najnižší) stupeň ochrany. Veď aj tie lesy na jeho svahoch tak vyzerajú... Samozrejme, cenné územia sú prísnejšie chránené, najmä tie spomínané. Ale aj mimo nich tu (vďaka geologickému zloženiu a vývoju pohoria) z lesa trčia početné skalky, niektoré s peknými vyhliadkami, nie

Povinná dovolenka počas pracovného dňa medzi sviatkami? Hurá! Lebo konečne nie som odkázaný na spoje len počas víkendu a dostanem sa aj inde, ako do tradičných šliapacích lokalít. Napríklad na Čertovicu sa v normálnom čase cez víkend z domu nedostanem. Bez auta samozrejme :-) Takže pondelok a ide sa na to, ale nie až hore. Vyrazím z Vyšnej Boce po zjazdovke a cez Chopec, Rovnú hoľu a Bocianske sedlo vyleziem na hrebeň. Potom sa uvidí, ale najskôr asi na Chopok a odtiaľ dole do Jasnej na bus. Aby to aj časovo vyšlo nejako normálne. Noc bola síce arktick�

Kde bolo, tam bolo, bolo to v krajine starých hôr, uhliarov a drevorubcov, ale aj odvážnych lyžníkov. A stalo sa to tak, že márne Zubatá ľadovým dychom dúchala a  draka Severáka posielala, aby on svojich ozrutných krídiel mávaním mäkký sňah odvial a svojimi zubiskami do toho starého tvrdé šindle vyhrýzal, a tým ľudu lyžníckemu preveľmi škodil. Lebo uľútostilo sa Perinbaby úbohého ľudu svojho, natriasli s Jakubkom perinu a zoslali na zem predvianočnú nádielku páperia jemného a nadýchaného, dlho nevídanú, aby jazvy po zubiskách zahladila a  t

Po dvoch dňoch zúrivého severáku so snežením sa počasie počas najkratšieho dňa v roku trochu upokojilo, aj slnko vyšlo - miestami. Tak len krátky report: z Vyšnej Revúce sme po žltej vyliezli na Ploskú, zlyžovali na juh k salašu pod Kýškami, vyliezli nazad skoro na vrchol a rovnakou cestou dole do Revúc. Až na to, že sme k chodníku priľahlé strmšie lúky trochu porýľovali. Lebo stručne povedané: na starom a zmrznutom základe 10-20 cm riedkeho páperia. To ale len v strednej časti. Nízko nad dedinou šutre a na lúke krtince, hore pod Ploskou zas ľadov�

Hej to sa mi páči, takýto začiatok zimy: že cez týždeň nakydá a na víkend sa vyjasní. Aj viackrát by sa to mohlo zopakovať. Čerstvú nádielku (už druhú a poriadnu) doniesol front vo štvrtok. No a sobota 11.12. ako maľovaná, a ešte takmer bez vetra. A nechoď von z okresu... :-) Ale zase na začiatok sezóny treba opatrne: tak že len z Vyšnej Revúcej pod/na Ploskú vyleziem, tam sa pomotám, poobzerám a asi zleziem nazad dole na autobus. Ale keď už som čakal na ružomberskej stanici ráno na autobus, pre istotu som si pozrel aj osobáky, ako idú poobede z Ryb

Zaviala ma tam náhoda, neplánovane deň po drine na ultrabehu v Javorníkoch. Našťastie v nedeľu, neskorým babím letom okrášlenú. Nebolo času ani sily na ktovieaké túry, ale tam je aj krátka prechádzka vždy pekná, stačí sa len vedieť pozerať. Tak na úvod iba hore ku chate, od parkoviska samozrejme nie po ceste, ale po modrej, a potom že krátka improvizácia smerom vyššie nad chatu, čo čas dovolí. Nakoniec dovolil až do Smutného sedla a cestou dole ešte vydalo aj na kratučkú zachádzku k Šarafiovému vodopádu. Aj predpoludním dole v tieni teplota bo

Taký malý, súkromný mtb maratónik: hodinky Coros Apex mi napočítali nejakých 122 km a takmer 3300 m do kopca. Ale o to až tak nešlo – skôr o to, že som potreboval horský bajk do BB odvliecť a konečne raz som sa nemusel ponáhľať vlakom. Lebo medzi Vrútkami a Bystricou sa pohybujem na cesťáku často, sem - tam aj peši prebehnem po hrebeni Veľkej Fatry, ale na horskom bajku som ešte nešiel. Tak som v rámci perspektívnej prípravy už dlhšie hľadal, kade by sa dalo - a našiel som takúto možnosť. Prevažne po cyklotrasách, takmer úplne som sa vyhol hlavný

Parametrami najnáročnejsí „krátky“ slovenský ultrabeh mal šťastie v týchto koronálnych časoch - dočkal sa svojho 6. ročníka. A že aj vlani bol, to neviem či je šťastie alebo tvrdohlavosť organizátorov. V dobrom samozrejme – a za to im patrí vďaka. Len pre poriadok: 55 km a 3800 v. m. – to nemá ani Šelma, ani Krížna, ani nič. A to prevýšenie ani niektoré stovky. Tento rok náročnosť ešte poriadne vylepšilo počasie, najmä v prvej časti. Lebo po dusných dňoch prišiel front a poriadne zapršalo, takže tie známe fatranské hlinené chodníky