Liptov

Známu bralnatú dominantu na sútoku Oravy a Váhu sme tu na Vetromagu už mali viackrát: aj v takmer básnickom podaní, aj v realisticky predvianočnom, odmäkovom (odkazy sú nižšie). Tak teraz zase inak, aj keď na výhľady sa ani tentokrát netešte. Ale aby bola aspoň nejaká zmena, išli sme opačne ako obvykle  - najprv na Podšíp a odtiaľ strmo hore ku krížu na Zadnom Šípe. Naivne som si totiž myslel, že tade bude chodník lepšie vyšliapaný ako z druhej strany, od Žaškovského sedla. Nebol vôbec, tak to bola celkom sranda a parádny silovo-vytrvalostný trén

Rozmlátené kúpele v Korytnici po výdatnom snežení zavalené bielou masou, našťastie cesta až po otočku autobusu čerstvo prehrnutá a aj parkovisko pre pár áut upratané - v duchu ďakujeme domácim. A skáčeme do lyží hneď tam pri rampe a ešte viac sa tešíme, keď vidíme, že stopa po modrej značke smerom do Hiadeľského sedla je predupaná. Zato ale fest hlboko, miestami skoro po kolená koľaj. Tak ju s vďakou a piesňou na perách leštíme – najskôr pomedzi hororové kulisy zvyškov kúpeľných domov, potom krásnym, zasneženým lesom, v ústrety nepozn

V tejto lavínovej štvorke bolo treba bezpečné miesta sobotných chlpatých radovánok voliť. Ale zase nie moc vysoko, lebo mraky, ani nie moc nízko, lebo tam furt snehu niet. Tak zas voľba padla na istotu – pasienky veľkofatranské. Pred týždňom sa na nich ešte mohli ovce pásť, teraz tam leží pol metra (aj viac) čerstvého, bieleho, bez základu samozrejme. Takto sa klimatická zmena prejavuje, ak by niekto ešte nevedel – čoraz väčšími extrémami. Pre istotu, aj keď to asi málokoho zaujíma (lebo kto chce na lyže, musí autom): chodník z Rybárpoľa do Hrabova

Po pár týždňoch snehovej mizérie a jedinom biednom snežení sa samozrejme stále nedá moc vyberať, kam sa vybrať „na chlpato“, a ešte ak je človek odkázaný na spoje. Žiarska dolina je v tomto betónová istota, v stredu či vo štvrtok tam navyše „testeri“ pospúšťali nestabilné snehy z hrebeňa (Vďaka im, obetavým hrdinom!), tak už je tam aj bezpečno a na dojazdoch pod žľabmi menej kameňov trčí. V sobotu 14.1. sa dalo už z parkoviska, keby sa niekto pýtal... Z toho pri chate. Zdola by sa dalo do lyží opatrne skočiť niekde na treťom kilometri (

Krátka a pekná prechádzka na pár hodín hore a dole, ktorou sa dá do značnej miery vyhnúť tým negatívnym „pozoruhodnostiam“, o ktorých sa v súvislosti s Demänovskou dolinou dnes asi najčastejšie hovorí. Výhoda je tá, že na Lúčkach, hneď pri autobusovej zastávke, kde začína zelená značka, človek vlezie do lesa a ihneď stratí z dohľadu to miestne „stavebno-investičné“ šialenstvo, ktoré sa tak nehodí do národného parku. Ale v konečnom dôsledku si za to môžeme sami – lebo kde je dopyt, je aj ponuka. No dosť kuvikania, ideme hore. Na úvo

Čávec túristy! To som zasek já Džony, ale teraz sa my to vélice lúbilo de sme boli, tak sem si povedal, že vam zasek napišem. Nééé žadne hejty, fakt to bolo suprove! Lebo zasek ma ukecal kamoš, ten isty zuryvy turista jak kedysik davno čo som pisal. Ale že žadna stanovačka any blato, že sa my to faaakt bude lubyt. A že goračove handry si prámo tam možem kupyt a že dialnica až tam ide a že nórmalne civilyzovane ako ludya v hotely dame noc a aj dóbre zahulakame na party, aj babenky dojdu... Normalne ma nahecoval, to sa mi pači, šak tak nejako ma poradny odych v

Tatranskú magistrálu má väčšina ľudí zafixovanú ako efektne vyhliadkový, poriadne hrboľatý a „prevýšený“ chodník po južných svahoch Tatier, najviac frekventovaný medzi Štrbským a Zeleným plesom. Teda jej necelú východnú polovicu. Lenže táto turistická diaľková trasa (značená červenou) je samozrejme dlhšia (asi 83 km), lebo je natiahnutá od Jalovca po Ždiar. A práve tú západnú, oveľa menej navštevovanú a v očiach mnohých ľudí aj menej atraktívnu polovicu medzi ústím Jaloveckej doliny a Štrbským plesom si teraz prejdeme. Formou takého

Poznáte to... Najlepšie rozhodnutia sú často tie intuitívne, neplánované, okamžité. A tak v piatok ráno nakladám žiletku do vlaku smer Liptovský Mikuláš, aj keď pred hodinou som ešte doma drichmal. Ale keď som po zobudení zbadal v predpovedi možno na dlhší čas posledný pekný deň a klasicky na víkend hlásené upršané počasie, neváhal som. Výhoda ešte aj tá, že počas dovolenky mám pracovný čas flexibilnejší ako obvykle :-) Tak reku máknem cez víkend, teraz idem jazdiť! Ale chce to nie dlhé kopce (lebo v nich by som sa uvaril) a vyššiu nadmorsk�

Sme sa tak bavili v cieli: bolo vlastne niekedy na Ultra Fatre normálne počasie? Lebo tu keď neleje a neblýska sa, tak oskar vypráža alebo dusno dusí. No ale čo chceme na vrchole leta, že? Inak tento siedmy ročník začal veľmi podobne ako vlaňajší – strachom z predpovedí. Zase sa valil front, a že bude pršať, to bolo viac než isté. Či sa bude aj blýskať, až také jasné nebolo, ale že sa toho orgovia aj účastníci boja, bolo jasné z tých prestrašených pohľadov, ktoré sa na mňa obracali pri fotení pred štartom: „To ty? Fuj, už som si myslel, že b�

Nemýliť si s režimom OTP, aj keď očkovaní, testovaní a prekonaní boli všetci účastníci zájazdu. Táto Stíhačka bola protestná, protismerná a polovičná.  Protestná preto, lebo ako vieme, oficiálna Stíhačka bola tento rok zrušená. Vďaka jednej fanatickej ženskej a jej pošahanému o.z. Nufia. Lebo áno, verejná kontrola, konštruktívna kritika a fundované námietky zo strany verejnosti sú v demokracii bežné a aj potrebné. No ak si niekto lieči svoje komplexy tým, že škodí ostatným a ešte na to zneužíva zákony (ktoré žiaľ tiež nemáme doko

Poriadne dlhú pauzu naordinoval covid slovenskej Pierra Mente – naposledy sa rýchlošľapky preháňali bokami v r. 2019. Ale tento, v poradí 13. ročník, vyšiel zato naprotiveň svojmu nešťastnému číslu šťastne. Nik sa príliš nezrakvil (aj keď pár odstúpení bolo ako vždy) a počasie ako na objednávku, aj keď niektorým chladnomilným bolo poriadne horúco. Obloha azúrová a pieklo zhora teda fest... Vo štvrtok na severe asi menej, v piatok a v sobotu na južných bokoch potom už naozaj jarne. Teplo ale aj pomáhalo, lebo niektoré prvé ranné zjazdy neboli pr�

Tentokrát to bude úplne mimo turistických značiek, s východiskom aj cieľom na lúkach sedla Vrchvarta, ktorým prechádza cesta z Lúčok do Osádky (mimochodom veľmi pekná na bajk). Aj profíci si ju užili v septembri 2021, v závere 2. etapy Okolo Slovenska – možno si pamätáte na Saganov pokus o únik tesne pod vrcholom stúpania. Teraz je ale január, pod vrcholom čistý ľad, tak radšej otáčame a parkujeme trochu nižšie - miesta dosť, lebo snehu málo a cesta široká. Po vlastných sa vraciame hore ku hranici okresov a čakajú nás dva okruhy: jeden menší na �

No mali sme byť traja, nakotilo sa nás päť. Na môj samotársky vkus poriadna banda, ale všetko známe firmy, niekedy neuškodí aj takáto „masofka“. Mal som tam byť za sprievodcu, ale známa firma „Majster Z“ sa vyzná lepšie, najmä po kadejakých miestnych zbojníckych chodníčkoch, grúňoch a dolinách. Tak som s radosťou prijal úlohu vzadu sa vlečúceho a miestami z predposledných síl nadbiehajúceho fotoreportéra. Lebo počasie vyšlo na jedna mínus. Jedna preto, lebo aj na hrebeni vládlo bezvetrie, slnko čoraz viac prepaľovalo rednúce mraky a dobré sn

Nestabilné počasie tejto zimy sa zase prejavilo: po arktických víchroch so snežením prišla v polke februára horúca jar s dažďami, pred víkendom to v stredohorských polohách celé zamrzlo. Na sobotu bolo hlásené polopekné počasie síce, ale zase - hnala sa k nám víchrica Eunice. V západnej Európe zanechala viac ako 10 obetí, no nárazy vetra u nás našťastie neboli predpovedané nejaké moc brutálne. Napriek tomu sme za východisko zvolili Donovaly, že keď bude zle, ukryjeme sa na južných svahoch, v závetrí. Takže znovu Zvoleny, len samozrejme podmienky t

No, zase to vychytali tí, ktorí môžu aj cez pracovné dni. Lebo na víkend sa znovu dovalil front a pred ním, ako to býva, teplý vietor z juhu. Samozrejme na sobotu SHMÚ hlásilo zamračené bezčasie, na hrebeňoch nárazy vetra až do rýchlosti víchrice, ale aspoň že hore malo byť pod nulou. Nového snehu na mrte a aj viac - lavínová trojka samozrejmá, lebo aj v Revúcach lavíny zhusta padali – zo striech domov, hneď ráno. Preto som si vymyslel len takú pasienkovú prechádzku, že vyleziem z Nižnej Revúcej popod vleky, a potom cez Končitú na Malý Zvolen, a sa