Liptov

Ďalšia vlna horúceho dusna vrcholila v polovici augusta a cez víkend už samozrejme malo pršať, tak bolo treba aspoň dočasne sa ukryť niekam vyššie, a najlepšie skoro ráno. Voľba padla na dostupnú Žiarsku dolinu, a pretože so zlomenými rebrami sa nedobre smeje, tak symbolicky na okruh cez Smutné sedlo a Plačlivô. Nástup dolinou od prvého ranného autobusu v pohode – po modrej väčšinou popod stromy. Nad chatou už potom síce stúpajúce slnko spoza Smreka a Baranca dobiedzalo, ale nadmorská výška ochladzovala a v doline príjemne prefukovalo. Bola to zár

Ako už som raz písal, aktuálne druhé najnáročnejšie „detské“ ultra na Slovensku je okrem brutálneho prevýšenia (najmä v porovnaní so vzdialenosťou) známe aj tým, že hádam ešte ani raz sa nebežalo za „normálneho“ počasia. Buď hic alebo búrky, niekedy aj všetko dokopy. Zato teraz to vyzeralo, že tradíciu naruší studený front, ktorý v strede týždňa ochladil krajinu, a ešte v piatok počasie pripomínalo skôr príjemnú jeseň, ideálnu na turistiku, aj s priezračným vzduchom a ďalekými výhľadmi. Ale začalo pofukovať z juhu, tak nakoniec b

Ako vlani o takomto čase, Majo si chcel pred Lavaredom ešte zľahka prebehnúť niečo prevýšenejšie, tak zadal parametre, že okolo 40 km a o druhej nech sme doma. Ja som zas potreboval začať trénovať pred MF100 – dva týždne vopred je tak akurát, nie? Takže slovo dalo slovo, niečo som naklikal, malo to mať 46.3 km a 2300 výškových a bolo to schválené. No pretože sme to nakoniec trochu skrátili v Čutkovskej doline, aby sme sa vyhli asfaltu a tomu cirkusu tam, vyšlo z toho 47,3 km a 2600 výškových – teda klasická geografická skratka (dlhšia, ale zato h

Po náročnej sobote bolo si treba nedeľu aj užiť a nohy vytriasť, samozrejme najlepšie niekde von, vo voľnej krajine. Naschvál nepíšem „v prírode“, lebo toto boli skôr také poľňačky v agrárnom podhorí. Ružomberok má väčšina ľudí asi zaradený v nie veľmi estetickej kolonke, ale už jeho najbližšie zázemie, to je niečo úplne iné. Aj keď papierenský komín sa tam pchá do panorám z každej strany. Počasíčko zato vyšlo druhú aprílovú nedeľu ako lusk, traja zmrznutí sa k nám ešte len chystali. Ráno síce bolo štipľavo svieže, no na svahoch v

Akurát som plánoval výlet na bajku, lebo v španielskej Malage takmer 30 stupňov, teplotný rekord prekonaný o brutálnych päť stupňov a ten žeravý vzduch sa s malou zachádzkou valil už aj k nám. Ale večer prišla sms: „Ráno 7:30 stoj s lyžami pred domom!“. Rozkaz som rád splnil a na moje prekvapenie sa do auta okrem vedúcej zájazdu už nepridal nik. Neskôr na Donovaloch: všetko ešte zamrznuté na kosť, ale o pár metrov vyššie, na výstupovej skialpovej trase A/B už na nás zo stromov poriadne prší, o zem plieskajú zvyšky mokrého snehu z konárov 

Pozor, toto nie je aktuál, toto je doják, ako sa veci môžu rýchlo zvrtnúť. Navyše spred viac ako týždňa – keď bola nedeľa, koniec začiatku zimy. Lebo ešte zimná rozprávka, ale popoludní už malo začať oteplenie. Deň sivý, nízko zamračený, ale bez vetra a v príjemných mínusových teplotách. Čiže výhľady žiadne, fotky tiež všetky na jedno kopyto, vo všetkých odtieňoch sivej, ale nevadilo. Urodil sa plán potrénovať „prechodové zručnosti“ na hrebeni Veľkej Fatry. Pohodlne, klasicky: od vlaku z Rybárpoľa pešibusom do Hrabova, odtiaľ na Smrek

Odpoveď na klasickú otázku môže byť modifikovaná: dá sa SPOD parkoviska, po kryštálovom cukre. Dokonca spod otočky autobusu by to išlo, aj keď po hnedom cukre. A sem – tam zatúlaný kamienok z posypu. Ale to nik nerieši, hlavne, že asi kilák nad parkoviskom už je toľko cukru práškového (nastrúhaného hranami), že pásy hneď sa veselšie šmýkajú. Na ceste „Pod Lakeť“ parádny nový mostík namiesto brodu a paliet, nad serpentínou odbočka z cesty do ešte parádnejšieho modrého chodníka mladinou. Aj keď tam ešte potrebuje trochu dosnežiť, posledný

Takýto známy, priam povinný okruh tu na Vetromagu ešte nemáme? Treba napraviť!  A najlepšie poriadne, plnofarebne. Našťastie v polovici októbra už Liptov naplno zakvitol jesennými farbami a našťastie pred príchodom studeného frontu sa urodila krásna, slnečná sobota. Neoplatilo sa zaváhať. Vyložil som sa z osobáku v Liptovskej Teplej, lebo sa mi nechcelo po hlavných cestách z domu smerom na Liptov sa magoriť, a aj z iných príčin. A zvolil som smer „v smere hodinových ručičiek“: čiže najskôr po severnom „pobreží“ do LM. Lebo tam neskôr, okolo

Známa červená línia po južných úbočiach Tatier, spod ústia Jaloveckej doliny do Ždiaru. Zhruba 83 km a +3500 m. Nájdu sa ale aj menšie čísla, z čias nedávnych, keď ešte Belianky neboli dostupné a TM končila pri Veľkom Bielom plese. Mal som ju „v zozname“ už dávno, jej východnú (hrboľatú) polovicu poznám dokonale z Tatranskej šelmy ultra a západnú (behavú) som si precupital vlani. Takže nadišiel čas to spojiť dokopy. Pridal sa Majo, potom Miro a deň pred sa ohlásil aj Jožo, takže sa toto vlastne mohlo volať aj „Traja ultráši a huspeninov

„Iba blázon by dnes išiel do lesa“. Otec národa mal pravdu, až 197 takých bláznov sa našlo v poslednú júlovú sobotu a zliezli sa ráno v Dolnom Harmanci, aby sa nechali dokaličiť (niektorí aj psychicky) v divokých pralesoch a na hrebeňoch Veľkej Fatry. A predstavte si, ešte za to boli ochotní aj zaplatiť! No neviem, či by nebolo dobré pouvažovať nad ich reguláciou, lebo slušní a situácie neznalí turisti prinajmenšom od Smrekovice smerom na Malinô Brdo zdesene uskakovali z chodníka. Najčítanejšie médiá na Slovensku už vraj priniesli hodnoverné sp

Chabenec v hlavnom nízkotatranskom hrebeni je známejší vďaka iným outdoorovým aktivitám, ale ako začali horúčavy, chcel som sa zašiť niekam, kam ešte úplne nedorazili. Čiže ideálne niekam vyššie a do lesa k potoku. V kombinácii s potrebou vyvenčiť bajk mi padlo oko na mapu Liptova a severné úbočia Nízkych Tatier, alebo skôr tie doliny pod nimi. Mám tam aj iné plány, takže sa tam ešte vrátim, toto mal byť len taký malý, ľahký prieskum. Na úvod teda bzučanie po asfalte - od vlaku v Liptovských Vlachoch až pod les za Dúbravou, do chatovej oblast

Hurá, podarilo sa! Lebo už v r. 2020 bola Stíhačka trochu pošahaná pandémiou, v  r. 2021 bola tiež kvôli nej len šprintérska (po Čertovicu) a v  r. 2022 . sa nekonala vôbec, ale to zase kvôli fanatickým záškodníkom z o.z. Nufia. Takže rok 2023 bol taký „normalizačný“. Žiaľ aj s tradičnou nutnosťou eliminácie, keď z Čertovice mohlo pokračovať ďalej len 100 ľudí. Najmä kvôli tomu sa asi (ako tradične) nepodarilo vypredať štartovku. Zo 146 prihlásených sa ich na štartovaciu puklinu v telgártskom asfalte postavilo v sobotu 15.júla len 136

Po poriadnej stovke potrebujem poriadne tri týždne, aby sa telo poriadne spamätalo. A fakt som si myslel, že necelé dva týždne po VKM (VýchodoKarpatskýMordor) budem ešte ležať hore bruchom, maximálne sa na bicykli po rovine voziť. Ale keď Majo zahlásil, že ešte ide pred Lavaredom (120 km, 5800 m+) posledný tréning a bral by sparinga, nedalo mi to. Vraj nie moc, tak 30 chce, ale nejaké slušné prevýšenie v tom a nepôjde vraj moc intenzívne. Aj keď on formu ladí „pred“ a ja degenerujem „po“, povedal som si, že teda skúsim. Že to hádam dám, navyše ke�

Nie je to tak dávno, čo sme sa prvýkrát zatúlali s lezečkami a lanom na Machnatô. Lezecká oblasť v srdci Demänovskej doliny je (nielen) Liptákom dobre známa. Svoju históriu píše už niekoľko desiatok rokov a vyrástli v nej celé generácie milovníkov vertikálneho baletu. Pre nás to však bolo niečo nové. Naklusali sme plní nadšenia, bez patričnej prípravy či znalostí miestnych pomerov. Zorientovať sa v množstve sektorov a ciest bez sprievodcu bol však pre nás tvrdý oriešok. Len zlomok línií má pri nástupe svoje označenie a správne odhadnúť obtia

Kde bolo, tam bolo, ukázala sa pekná sobota, prvá marcová - prvá pekná ani neviem odkedy. Aj keď po teplých pracovných dňoch prituhlo, snehom na severných svahoch to hádam moc neublížilo. No nevídali! A ešte aj model na fotky sa našiel a bolo treba poobzerať zas niečo nové, tak sa išlo – objavovať. Lebo na Magurke sme ešte neboli, aj keď každý iný už určite hej. No a čo? To je ťažko, bez auta sa tam dostať... Teraz bolo k dispozícii, aj s reťazami dokonca. Čo k dispozícii nebolo? Znalosti o prístupe a o stave cesty. Tak sme reťaze nechali v ku