Žiarska dolina – stávka na istotu

Po pár týždňoch snehovej mizérie a jedinom biednom snežení sa samozrejme stále nedá moc vyberať, kam sa vybrať „na chlpato“, a ešte ak je človek odkázaný na spoje. Žiarska dolina je v tomto betónová istota, v stredu či vo štvrtok tam navyše „testeri“ pospúšťali nestabilné snehy z hrebeňa (Vďaka im, obetavým hrdinom!), tak už je tam aj bezpečno a na dojazdoch pod žľabmi menej kameňov trčí.

V sobotu 14.1. sa dalo už z parkoviska, keby sa niekto pýtal... Z toho pri chate. Zdola by sa dalo do lyží opatrne skočiť niekde na treťom kilometri (pri studničke), obul som pre istotu trochu vyššie, až na zákrute s výhľadom na Smutné sedlo – lebo som síce ráno išiel zdola ešte za tmy, ale sneh aj tak vlhký. Tak aby mi pásy nenamokli. Len na povrchu trochu nočnej cukrovej posýpky z dákeho oneskoreného mraku.

Nad chatou v podstate všade hrubá vrstva čerstvého snehu, prikrytého nosnou krustou, na tom všetkom zo päť cenťákov najčerstvejšieho prášku. Takže to tam všade vyzeralo „krástne“, ale žraloky stále miestami striehli tesne pod hladinou, ešte aj maskované. No dalo sa potočiť pár súvislých oblúkov, v miernejších sklonoch pod Žiarskym sedlom aj v Malom Závrate. Lebo iba tam som sa motal dopoludnia.

Napoludnie už bola vybudovaná diaľnica do lyžiarskeho strediska Smutné sedlo, miestami viacpruhová. Tam už som nestihol, len zdola z Terasy som obzrel. Ale aj pod Hrubou kopou na obe strany čierne mravce bolo vidno usilovne pracovať, smerom hore aj dolu, aj horskáči tam mali nejaký kurz, tak si lavíny už nedovoľovali nič a polyžovať sa tiež určite dalo.

V strmom svahu pod Terasou je to stále ešte o intuícii, kade prekľučkovať kosovkou. Na kľúčových miestach ledva zasnežených pramenísk citlivejšie povahy aj lyže prenášali. Maličké zápchy sa v zúžených miestach chvíľami robili, ľudí na mrte, obojsmerne. Nižšie na starej zjazdovke už pohoda široká:

Dole som vyzúval prakticky tam, kde som sa obúval – keď som oproti zbadal rodinku s kočíkom :-) Pešovačka oproti rannej s tým rozdielom, že aj to nočné pocukrovanie sa už z cesty odtopilo. Takže nech len sneží, treba. Front už je na ceste, hádam sa to celé konečne už otočí do normálnej zimy.

Rišo Pouš