Žiarska dolina: piatkový aktuál

To povianočné oteplenie bolo tentokrát brutálne, na lúkach pod lesom ten dážď nenechal ani stopu po snehu pre bežkárov – a vyššie na parkovisku zasa nič pre snežný pluh :-) Tomu to ale nevadí. Legendy však neklamali – do lyží sa dá skočiť cca na prvom kilometri, a tam aj zlyžovať. Teda najbezpečnejšie je to z toho parkoviska tesne nad tabuľkou s prvým kilákom. Ráno som síce obúval o kúsok nižšie, ale to len štvrtkové snehové prehánky zamaskovali kamienky na ľade. Popoludní už boli odmaskované. Ešte na pár miestach pod stromami a na zákrute okolo chát Zoja a Zora bolo treba dávať pozor, inak cesta paráda. Starý a špinavý ľad prikrytý milosrdnou vrstvičkou včerajšieho prášku z tých pár prehánok. No, aspoň je to biele... Ale tú kratšiu, novšiu cestu popod Lakeť som radšej neskúšal ani smerom hore.

Nad chatou samozrejme už pravá zima, zažili sme aj horšie začiatky rokov...Vietor so snežením pozakrýval diery po pešiakoch, tak treba dávať pozor miestami, aby palice rovné ostali :-) Inak na drsnom firne tá čerstvá vrstva celkom drží, ani v strmých cikcakoch pod Terasou lyže moc neustreľovali do doliny. Dalo sa pozasekávať a cez pramienky suchou lyžou prejsť.

Terasa komfort, už tam je nového tak do 10 cm, ale nesúvislo, niekde je to vyfúkané do ľadových platní a čím vyššie, tým viac. Pohľad do Veľkých Závratov ukazoval čisté, nepopísané žľaby, ale už aj malé, samovoľné prachové splazíky v nich.

Zobral som to pekne zľava doprava, takže najskôr cez Lúčne sedlo na Hrubú kopu. Medzi Terasou a sedlom do 20 cm vetrom ubitého nového snehu, nepreviazaného s ľadovým základom. Ale celkom to držalo aj v strmších traverzoch. Vrchol Kopy zlízaný do ľadových šindľov a iných patvarov, medzi nimi miestami platničky snehu. Dal som to bez haršajzní, ale bol to boj.

Lyžba nazad pod sedlo z vrcholu nič moc, na pohľad síce v prášku, ale podľa škrípavých zvukov spod lyží po ľade. Prášok sem tam aj niečo tvrdšie ako ľad ukrýva, takže opatrne treba. Pod hangom už je to lepšie, ale chce to pevnú obuv, hustota snehu a aj jeho ochota chytať lyže rôznou silou sa mení veľmi rýchlo.

Smutné sedlo je oveľa lepšie (teda v piatok dopoludnia bolo hehe) – snehu viac a kompaktnejšieho, aj keď tiež takého „od vetra hustejšieho“. Tesne po obede už riadne porýľované. Podobne ako hlavný žľab z Hrubej kopy – tam čistotu kresby narušil tiež jeden malý splaz. Na fotke vidno. No nemá čo veľmi držať tú novú nádielku na starom ľade...

Ešte som mal chvíľu čas, do Žiarskeho sedla to už nevydalo, ale aspoň na nakuknutie do Malých Závratov - pod Nohavicu. Asi takto: tvária sa tie zjazdovečky spod hrebeňa prívetivo, čisto a krásne prašanovo, ale neveril by som im veľmi. Fúkalo včera od severu pri tých prehánočkách, moc snehu tam tiež nie je a aj ten len tak polihuje na ľade, teda aspoň úplne hore. Tak od polky žliabkov je to super a dole k rázcestníku už taká príjemná prachovačka. No domáce devy som ráno stretol a vraj mali na Plačlivom parádny prašan.

Aj odjazd spod Homôľky dole kosodrevinou sa dá, uhnúť je kam, len tiež treba opatrne, kadečo ešte spod snehu číha. Slalomoval som ale aj dole od chaty po ceste a to poriadne a to nebolo vôbec príjemné – tesne po poludní jednak proti slnku, a jednak proti davom, valiacim sa hore dolinou. Aj parkovisko na prasknutie – a vraj pracovný deň hehehe. No čo tam asi bude v sobotu, že?

Rišo Pouš