Prosieckou a Kvačianskou dolinou

Je začiatok júna 2006 a na hrebeňoch Tatier panuje krutá zima. Na podobné prípady máme pripravený núdzový scénar. Bielych miest na našej mape Slovenska je ešte neúrekom, musíme však za nimi čoraz ďalej cestovať.
      Tentoraz naše auto mieri na Liptov. Vďaka diaľnici to už z Tatier nie je žiadna štreka a za chvíľu prechádzame cez Liptovský Mikuláš. Po severom okraji Lipt. Mary, míňajúc aquapark Tatralandiu sa dostaneme až do dedinky Prosiek. Kúsok za ňou pri futbalovom štadióne nachádzame parkovisko. Cesta tu končí a aj preto je tu kľud. Hneď od parkoviska začína náučný chodník Prosieckou dolinou. Ešte chvíľu kráčame po štrkovej ceste, ktorá sa vchádzajúc do rokliny mení na úzky chodníček.

      Roklinou prechádzame po drevených mostíkoch, na niektorých miestach nám uľahčujú cestu reťaze. Po chvíli sa roklina zmení v úzku dolinku porastenú bujnou vegetáciou. Chodníček sa prediera cez borovicový lesík, inokedy cez lopúchové pole. Dolinu lemujú vápencové bralá. Postupne sa strmé svahy od seba rozostúpia a vychádzame na čistinku Vidová, stretávame niekoľkých turistov. Odtiaľto vedie odbočka do slepej dolinky Červené piesky ku vodopádu, ktorú odporúčame rozhodne využiť. Po krátkom traverze strmým úbočím sa dostaneme ku skrytému vodopádu. Voda tu padá voľným pádom z vyše desiatich metrov.
      Vraciame sa naspäť na rázcestie a pokračujeme k záverečnej tiesňave, ktorou prechádzame po železných rebríkoch. Na záver prejdeme ešte niekoľko obrích hrncov, ktoré voda vymodelovala z vápenca. Dolina končí a vychádzame na planinu Svorad.

      Po trávnatých lúkach sa dostaneme na starú asfaltku, ktorou zídeme dole do Veľkého Borového. Tu sa značka stáča doprava. Ak na križovatke odbočíte vľavo, je to len kúsok ku hostincu. Majú tu na naše prekvapenie veľký výber jedál za prijateľné ceny. Po občerstvení schádzame dole ku ústiu doliny Borovianky. Cestou míňame starý cintorín. Ako nás informuje tabuľa náučného chodníka, toto bola dlhé roky jediná cesta do civilizácie.
      Pomaly schádzame strmou, ale širokou cestou popri viacerých kaskádach na rázcestie pri mlyne /samota Oblazy/. Kúsok pred ním nás tabuľa informuje o ďalšej rokline, ktorú sprístupnil ľudový rezbár z dedinky Jóbova Ráztoka. Ideme ňou len kúsok ku Ráztockému vodopádu a vrátime sa naspäť.
      Pri starom mlyne sa pasú kozy, drevené stavby sú udržiavané a mlyn vyzerá byť funkčný. Odfotíme si mapu a skratkou po modrej sa stúpaním dostaneme na Kvačiansku cestu. Táto štrkovo-kamenná kedysi štátna cesta vedie úbočím vysoko nad potokom. Strmý zráz sa miestami mení na hlbokú priepasť a krížiky na stromoch nám pripomínajú nešťastných zvedavcov.
      Na konci doliny, tesne pred dedinkou Kvačany značka odbočuje vpravo a po hranici lesa traverzuje až ku ústiu Prosieckej doliny, kde uzatvárame dnešný vydarený okruh.

Počasie nám prialo a jediný dážď, ktorý nás zastihol bola búrka ešte po ceste v Poprade.
Zapáčilo sa nám tu tak, že už za pár dní sme tu boli aj s bicyklami a spravili veľký okruh cez Malatinú, Veľké Borové a Kvačiansku dolinu.

      Určite sa tu ešte vrátime. Sú tu veľké možnosti na MTB a rovnako aj na pešiu turistiku. Krásna príroda okorenená množstvom zaujímavostí, ako napríklad vyhliadková veža, alebo borovica vyhlásená za strom roka. Najviac nás však šokoval fitness chodník, ukrytý v lesíku na okraji Veľkého Borového. Za podobnú atrakciu by sa nemuselo hanbiť žiadne stredisko vo Vysokých Tatrách, tam by ste ho však márne hľadali...


      M.Bartoň