Liptov

Zas idú odmäky a fronty, tak aspoň narýchlo som vybehol (no, skôr som sa vyplazil) do Žiarskeho sedla a cestou nazad ešte obzrel odbočku na Terasu. Lebo na hrebeni sa čerti ženili a aj v doline sa víchor vrtel a v nárazoch ma mlátil zľava – sprava. Už na ceste pod chatou, od spodku lavíniska. Najtichšie bolo paradoxne v Žiarskom sedle a v kosovke pod Terasou.   Viditeľnosť nula, snehu milión. Ale takého čerstvého, na povrchu vetrom ubitého, zato bez základu. Nad chatou išli palice aj meter hlboko a pekne pomedzi konáre kosovky aj hlbšie. Posledné dn

Slnovratový piatok 21.12. - prišiel vianočný odmäk. Dúfajme, že to oteplenie nebude veľké, aj keď sa ľudia ráno kúpali v nádrži na Hrabove a okolo obeda aj v závejoch na Smrekovici :-) Ale podmienky sa isto zmenia - takže len stručne, ako bolo na hrebeni VF. Rýchlo som vybehol z Rybárpoľa, kým o ešte ide. Základ je, že zatiaľ sňahu dosti. Aj keď dlhá zjazdovka k spodnej stanici kabínky ešte nie je poriadne zasnežená - najmä v strmej strednej časti ratrak aj kamene povyhadzoval na povrch. Na výšľap aj odjazd však pohoda. Skialpové cikcaky krovinami

Dostal som sa do Tatier túto jeseň až neskoro a po uzávere chodníkov, aj to „len“ do tých západných, ale neva. Pekná sobota začiatkom novembra, to sa oplatilo vybehnúť poobdivovať panorámy hrebeňa z Babiek. Síce trochu okľukami, hore aj dole, ale o to išlo, pozrieť aj tam, kde som ešte nebol. Rozklus mrazivo inverzným ránom zo stanice v LM cez Trstené a Bobrovec mal tú výhodu, že som usporil za autobus aj za raňajky :-))) Napásol som sa fajných jabĺčok popri ceste. A bola to taká kultúrno-historická turistika na zahriatie: v Trstenom stojí jeden z najstar

Divný názov pre bežecké preteky, nie? Neodrádza bežcov? Ortodoxných rovinárov možno hej, ale tí tu nikomu nechýbajú. Bobrovec a blízky vesmír je také skialpové epicentrum a v polovici novembra už sa všetci (bielym práškom posadnutí) tešia ako malé deti, aj keď sa len ranný srieň objaví. Takže ideálny čas na porovnanie kvality vyrysovaných lýtok. Náznak, ako kto vstúpi do sezóny. Preto aj trať sklonom podobná skialpovej, veľmi sa tu nebehá: na 3,7 km prevýšenie 600 m. Od poslednej chalupy pod kameňolomom k Chate pod Náružím, po modrej. Proste ski

Južný cíp Oravy, ohradený masívom Šípskej Fatry, alebo oblasť medzi Párnicou, Kubínom a Valaskou Dubovou. Geomorfologicky Podchočská brázda, geologicky už nie špicaté Tatry – Fatry z vápencov a žúl, ale guľatý flyš z pieskovca a ílovca. Čo z toho vyplýva? Predsa mokrota a blatko, aj keď inde už dááávno uschlo. A ja somár sa tam trepem po daždivom týždni... Inak samé lúky a minimum lesov – aspoň na tých cyklotrasách, kade som sa motal. Z toho zas vyplývajú ďaleké pohľady na okolité dominanty: Choč, Kubínska hoľa, Rozsutec, Šíp, Ostr

Ortuť teplomera strmo stúpa nahor a s ňou aj dvestohlavé stádo ultrášov, z ktorých sa hektolitre potu lejú strmo do doliny a erodujú lesnú cestu. Nejako tak som si predstavoval štart tretej Ultra Fatry pri pozeraní piatkovej večernej predpovede. Lebo tentokrát som sa ani na štart nedostal, len z RK kúsok bežcom naproti. A pred cieľom vyzerali viacerí kvalitne udusení vo vlastnej šťave. Lebo „bude dusno“ – to boli záverečné slová televíznej rosničky. Jednoduchá rada je na to: čím rýchlejšie bežíš, tým lepšie ťa chladí. A znamenalo to ešte j

Desať rokov – to je nejaký čas! A ušlo to ako voda a je tu desiata NTSka, alebo jej deviaty ročník, ako kto chce. Lebo tá úplne prvá, to bol nultý ročník. A prečo revolučná? Lebo nastala zmena, týkajúca sa samotnej prapodstaty a filozofie a korelácia sa odteraz nezlučuje s kauzalitou... Či ako to bolo Ľubo? :-))) Po našom: už žiadne dvojice, prvý raz len jedince štartujú. Zároveň ochranári popustili uzdu, tak z letiska Telgárt vyletí až 150 bombardérov. A keďže systém eliminácie na Čertovici ostal zachovaný, ďalej môže pokračovať tiež viac

Má asi 25 km, tiahne sa takmer ideálne severo-južne od ústia do Váhu až pod Ploskú a je príčinou toho, že Veľká Fatra má vlastne dva hlavné hrebene, ktoré ju obkolesujú. Až na Močidlo (a vlastne ešte kúsok ďalej) stúpa pozvoľne, navyše je celá vyasfaltovaná. A najlepší asfalt (lebo nový) je práve v hornej časti. Takže je vhodná ani nie tak na mtb, skôr na cesťák. Ale pokojne by sa dala dobyť aj na inlajnoch. Nuda ale nehrozí:  náučné tabule, krmelce, božie muky, každú chvíľu nejaká horáreň, aj celé osady,  jedno detské sanatórium, pár

Že taká nie je? Haha... V sobotu 16.6. sa uskutočnil mínus prvý ročník s prívlastkom schizofrenický. Lebo bol o niečo menej ako nultý.  Organizátor síce zvolil taktiku odlišnú od ostatných stoviek (čím neskôr sa prihlásiš, tým menej zaplatíš – až nič, pri platbe na mieste), ale slovač nič, tak sa musel aj zúčastniť, aby to zachránil. Takže účasť komorná: jeden organizátor (O) a účastník (U), šesť litrov vody, veľká kofola od Maka, zo päť gelov, sójový valček z Lidla a hrubý chlieb so syrom. Cieľ uvideli len prví dvaja (v jednom). Ale

Slovenská Pierra Menta si za desať ročníkov svojej novej histórie vyslúžila poriadne meno doma aj v okolitom vesmíre: na štartovke sa objavili mená z Rakúska, Švajčiarska, Rumunska, tradične od susedov, ale aj z Nórska. A neboli to žiadni turisti. Kvality ale nie je nikdy dosť, takže orgovia už v januári ohlásili pár zmien pre tento jedenásty ročník. Asi hlavnou bol poriadny popretekový žúr zo soboty na nedeľu, že? A išlo sa netradične: od štvrtka do soboty. Možno aj preto, že sa menil čas na letný, ale hlavne v nedeľu sa málokto do roboty ponáhľa...

Predposledný víkend marcový vrcholila v doline slovenská Pierra Menta, ale kým sa urodí report, je tu pár obrázkov o aktuálnych a aktuálne sa zhoršujúcich podmienkach pre šľapky. Tých bola dolina v sobotu plná, takže stopy poťahané nielen pre pretekárov „do všade“ a preleštené miestami až do ľadova.     Prístup: do lyží sa dalo od prvého kilometra, ale ráno čistý ľad a popoludní už po ceste voda tiekla, takže „snežná čiara“ sa dolinou rýchlo posúva hore. Aj keď nejako moc teplo nebolo. Zvážnica popod Lakeť už je nezjazdná, ale

Ráno som aj chvíľku rozmýšľal, či neísť z Ludrovej, ale tá je nižšie a na severe a k tomu v lese je málo snehu. Liptovská Lúžna má výhodu: od zastávky pri ObÚ len kúsok peši nazad na odbočku, dva kúsky k salašu na konci dediny a možno skákať do lyží. Aj nazad sa tak dá. Cesta síce až po odbočku do Machnatej posypaná, ale vedľa nej natiahnutá stopa. Potom už paráda až do Ráztockého sedla. Tak do pol metra snehu, ale vedľa v lese niekde ledva päť cm. Vyzeralo to ako hlboký, uľahnutý prašan, ale taký centimeter pod povrchom striehla hnusná

Mamke prírode konečne došlo, že dieru medzi frontami s modrým nebom a slnkom treba pre nás, normálne pracujúcich, zariadiť na víkend. Aspoň raz v tejto sprostej hmlistej zime! Historická chvíľa mala nastať v sobotu 17.2. dopoludnia, a na to som teda nebol ochotný spoza okna pozerať: chrípka ma nezastaví, ani lavínová trojka. Trojka hrozila na severných a sv svahoch, treba ísť počmárať južné. Samozrejme niekam, kde mi niekto stopu potiahne, aby som sa aj s bacilami dokázal na kopec vytackať. Lebo pripadlo za minulé dni dosť! Takže voľba padla na Žiarsk

Na raňajky chlieb so syrom, jogurt, mlieko – nech si od tých mliečnych výrobkov neodvykám. Lebo viem, čo ma asi zasa čaká. O dve hodinky teda skáčem z busu na Donovaloch do lyží a do polotučnej hmly. O chvíľu, vyššie na Polianke, už je plnotučná, ale sú tu ešte domy a za rampou stromy, to sa ešte dá. Koľkokrát som tadeto už išiel... Ale ani raz týmto smerom, sranda :-)   Rampa dokorán, asi kvôli ratraku, ktorý bol preleštiť bežecké stopy. Parádne by sa šmýkalo... Keby tam po ratraku nevbehol dement na skútri. Vyblbnúť sa na čerstvo upraven

V sobotu sa nedalooo, ale náplasťou na boľačku bola predpoveď: vraj nedeľa bude krajšia, menej oblakov. Takže skoré ráno nedeľné: ešte za tmy na vlak a už za brieždenia von z busu. Ako jediný cestujúci, na konečnej v Liptovských Revúcach. Po poslednom snežení a oteplení (obe samozrejme intenzívne, len to sneženie kratšie, ako vždy) sa našťastie dá skočiť do lyží už dole v dedine, pri kaplnke. A pozerám, že sa bude dať opatrne aj zlyžovať. No paráda. Nad hlavou sa mraky ženú, pri salašoch vliezam do nich, dokonca 10-minútová metelica sa vyskytla. A