Liptov

Zadaril sa voľný piatok, tak sme sa vybrali oprobovať. Prvý poznatok: tesne pod parkoviskom čistý ľad, tam netreba zastavovať, radšej výpalníka prejsť (ešte že tam ráno nebol). Ale poobede už bolo poštrkované a cez víkend vyberať bude. OD PARKOVISKA SA DÁ, keby chcel niekto vedieť :-) Len prvých asi 50 m čistý ľad, potom trochu pocukrené novším snehom až k chate. Ale betón samozrejme.   Medzi chatou a Terasou betón na pohodu, ale potom prišli galeje. Ráno betónovo, len medzi stromami trochu nesúvislého nového snehu. Pomohol aj ten, trochu. Ani popolud

Len nedávno sem hlavný Vetroplach z nudy (kvôli nemožnosti šliapať) zavesil rekapitulujúci článok o tom, kedy sa na Vetromagu počas predchádzajúcich 12 sezón objavil prvý „šliapací“ článok z rodnej hrudy slovenskej. Tak tu máte prvý taký z tejto sezóny. Má ale smutné prvenstvo: tak neskoro to tu ešte nebolo. Síce prvé provokačné fotky vešali miestni znalci po fejsbúkoch už v polovici decembra, ale potom prišlo brutálne oteplenie s dažďami aj vo vyšších polohách. Našťastie sa teploty na kopcoch dostali pod nulu okolo štedrého dňa a o neja

Národný park Veľká Fatra, jeho východné svahy nad cestou z Liptovskej Osady do Liptovských Revúc.  Z lesa nad cestou, vo výške asi 800 m, až donedávna nenápadne trčali vápencové vežičky. V lokalite, miestnymi zvanej Záhorovo.   Ale ľudia to chcú a v neďalekom rekreačnom rezorte Gothal zrejme špekulovali, ako ich pritiahnuť. Tak naplánovali túto modernú atrakciu a koncom leta 2019 ju sprístupnili verejnosti. Vozia sem mikrobusom aj svojich hostí a samozrejme požičiavajú výstroj aj inštruktorov, ak treba.     Vežičky sú v skutočnosti tri:

Máš dosť sedenia v aute cestou cez Donovaly? Alebo nemáš ešte dosť po návšteve niektorého z  turistických cieľov v okolí? Je tu možnosť krátkej, ale veľmi príjemnej prechádzky, okorenenej pekným výhľadom do krajiny v okolí Liptovskej Osady.   Priamo z centra dediny, kde sa dá aj pohodlne parkovať, navádzajú žlto-biele štvorcové značky náučného chodníka. Popri pamätníku, okolo miestnych bytoviek a poza plot lesnej správy, najprv k vysielaču nad dedinou (ktorý sa nedá prehliadnuť) v lúčnom sedielku Prievalec. Tam je aj drevený veľký krí�

Dozrieval už dlhšie taký nápad, prejsť trochu rýchlejšie (to aby sme stihli autobus) hrebeň Roháčov od Sivého vrchu po Bystrú. Ultraštýlom, hopsoklusom. Užiť si prírodu, trochu potrénovať techniku pohybu v komplikovanejšom teréne, ale zas neblbnúť, nezhadzovať výletníkov z chodníka. Lebo prázdniny a ľudí veľa a miesta na predbiehanie neveľa. Vďaka búrkovému počasiu koncom augusta (jeho následkom boli aj tragédie na Giewonte a Baníkove) a dvom chromým achilovkám však nastala dosť podstatná redukcia plánov. V podstate tak, že dáko začneme a�

Prechádzky v tomto smere, ale severne od doliny Oravy (po hrebeni Oravskej Magury), sú v odkazoch pod článkom. Teraz ideme z druhej strany. Teda najskôr západnou časťou Skorušinských vrchov, cez kopec s názvom Kopec (1251 m), po modrej. Potom už viac klesania ako stúpania po známej červenej (turistickej aj bajkovej) značke - ponad Malé a Veľké Borové a Malatinú, po guľatých vrcholoch Oravskej vrchoviny, až do Dolného Kubína. S prevahou lúk a pasienkov, čiže s ďalekými výhľadmi na oravské dominanty. Bola by to pekná prechádzka, nebyť istých okolnos

Tohoročná (už štvrtá) Ultra Fatra mala teda poriadne šťastie a o vzrušenie sa postaralo, ako inak, najmä počasie. Nie dosť, že je to parametrami (55km/3800m) najextrémnejšie „malé ultra“ na Slovensku – ešte aj predpovede na sobotu boli poriadne „búrlivé.“ Už v piatok popoludní sa Slovenskom sunul od západu pás búrok a organizátorský šéf sa modlil k Aladinovi a všetkým predpovedným modelom, ktoré našiel na webe. V sobotu ráno pri nastupovaní do autobusov v Ružomberku hromy – blesky, ťažké kvapky, nad hrebeňom sivá deka. To najhoršie al

Všetkým na známosť sa dáva, že v dňoch 19. až 21. júla tohoročného sa v leteckom koridore medzi letiskami Telgárt a Donovaly uskutočnili vševesmírne oslavy na počesť už desiateho tryskového preletu hrebeňa nízkotatranského, ktorý sa uskutočnil už jedenásty raz. Ak číslam náhodou niekto nerozumie, nech len proste nepodlieha panike a berie to ako fakt. Alebo nech si to vysvetlí tak, že Stíhačka preletela desiaty raz celú trasu, od štartu až po cieľ. Nie ako pred pár rokmi, keď ju počasie už na začiatku zrušilo. To sú špekulácie s číslami, že?

Tu na Vetromagu sú z Tatier len samé výkony a projekty, takže keď ma okolnosti zaviali do tých končín, dal som krátku vychádzku. V polke júna – už po uzávere, ale ešte pred prázdninovým návalom, skoro ráno, ideálny čas aj na taký frekventovaný kopec. Teplota akurát, len deň po fronte ešte kopce zadržiavali zdrapy mrakov, takže to nevyzeralo na bombastické výhľady zhora. Ale spod základne mrakov sa porozhliadať dalo.   Smerovník pri plese ukazuje 4,5 hodiny, to je pre väčšinu ľudí výživný celodenný program. Ale aj bez naháňania sa to samozrejme

Po slnečnej, aj keď na skimo príliš teplej nedeli sa fejsbúky len tak hemžia modrobielymi fotkami s čerstvo opečenými červenokožcami, tak tiež niečím prispejeme... Lebo po pár hnusných víkendoch, buď daždivých, alebo prechrípkovaných, konečne som sa dostal na lyže. Medzitým sa „čiara šliapateľnosti“ ale dvihla o pekných pár sto výškových, aj keď na horách nakydalo. Tak kam? Len niekam, kde ma verejná doprava vynesie čo najvyššie k snehu. Ranná dilema vyriešená rýchlo a na istotu, len prvý vlak meškal, takže až o deviatej som sa potkýnal v ly�

V polovici februára keď príde jar, to dúfam že nie je ešte posledné slovo, čo zima povedala. Ale dole sa teploty šplhajú nad desinu, tak treba vyššie vyliezť, som si povedal. Ale zas nie príliš, aby ten betón na slnku cez deň trochu povolil. Na to je tento kus hrebeňa priam ideálny, lebo chodník je otočený čiastočne na juh. A na Chopku hlásili cez deň +2 a takmer bezvetrie.   V podstate to aj tak vyšlo. Vyrazil som od busu po pol ôsmej, po čerstvom, tuhom menčestri zjazdovky. Ale už o kúsok vyššie (na Polianke) bola teplota nad nulou, v lese aj troch

V stredu 30.1.2019 sme sa vybrali do Žiarskej doliny. Dôvod je jasný – malo byť okno bez oblačnosti, na ktorom sa zhodli viaceré servery, a keď už mám vstávať o 4:15, aby som bol na pohodu o ôsmej na parkovisku, želal som si, aby to vyšlo, lebo sem sa dostanem iba občas.   Zvyšok partie čakám len päť minút a onedlho sa už šúchame vo vyhlásenej lavínovej trojke po doline k chate.   Na chate dáme čajík a lepeňák z domu a hutujeme počas výšľapu komfortnou stopu na Terasu, kam ďalej. Či Žiarske sedlo a Plačlivé, alebo Lúčne a Kopa nad Baní

Rýchly, ľahký aktuálik pre tých, ktorí ignorujú začiatok pracovného týždňa. Lavínová štvorka je dávno minulosťou, dolina všetkých víta otvoreným ústím, odhrnutým parkoviskom a pri rampe snehovým mantinelom, už trochu ohlodaným.   Konečne raz je natiahnutá pekná stopa po modrej značke, len som nechápal, prečo sa aj tak všetci trepali hore dolinou po ceste. Aj rúbane okolo značky teraz ponúkajú možnosť na pár jemných oblúčikov. Až som sa divil, že ju ešte nik nevyužil. Zo značky bol výhľad aj do žľabov v západných svahoch Baranca a Hol

Tak, konečne prišla poriadna zima po novom roku. S kalamitou, severným vetrom, skríženými kamiónmi a nestíhajúcimi hlásateľmi Zelenej vlny. Lavínová trojka sa lokálne a pozvoľne zmenila na štvorku, treba ísť dobrý skutok spraviť, stopu prešliapať. Síce to nik neocení, lebo ju hneď zaveje, ale čo... Len sa treba v lese držať, aj tak na hrebeňoch nič nevidno. Nooo, ale zas nie len tie zvážnice, na začiatok budú stačiť. Lebo plán je takýtok: začnem Belianskou dolinou a odbočím do Slávkovej, po žltej pod Lysec. Ak prerazím tade, opáčim prašanové l

Zas idú odmäky a fronty, tak aspoň narýchlo som vybehol (no, skôr som sa vyplazil) do Žiarskeho sedla a cestou nazad ešte obzrel odbočku na Terasu. Lebo na hrebeni sa čerti ženili a aj v doline sa víchor vrtel a v nárazoch ma mlátil zľava – sprava. Už na ceste pod chatou, od spodku lavíniska. Najtichšie bolo paradoxne v Žiarskom sedle a v kosovke pod Terasou.   Viditeľnosť nula, snehu milión. Ale takého čerstvého, na povrchu vetrom ubitého, zato bez základu. Nad chatou išli palice aj meter hlboko a pekne pomedzi konáre kosovky aj hlbšie. Posledné dn