Žiarska dolina: rýchly štefanský prieskum

Zas idú odmäky a fronty, tak aspoň narýchlo som vybehol (no, skôr som sa vyplazil) do Žiarskeho sedla a cestou nazad ešte obzrel odbočku na Terasu. Lebo na hrebeni sa čerti ženili a aj v doline sa víchor vrtel a v nárazoch ma mlátil zľava – sprava. Už na ceste pod chatou, od spodku lavíniska. Najtichšie bolo paradoxne v Žiarskom sedle a v kosovke pod Terasou.

Viditeľnosť nula, snehu milión. Ale takého čerstvého, na povrchu vetrom ubitého, zato bez základu. Nad chatou išli palice aj meter hlboko a pekne pomedzi konáre kosovky aj hlbšie. Posledné dni fučal západ/severozápad, takže pod hrebeň niekde pod Kopami by som sa teraz moc neponáhľal :-) Aj Žiarske sedlo na západ od smerovníka vylízané do kameňa, na východ do Jamníckej doliny rozšírené o pekný balkónik, po ktorom neradno poskakovať.

Inak snehu pod latami pekne nasypalo na túto ročnú dobu (foto v galérii), aj z Terasy sa dalo v skoroprašane po kolená polyžovať. Nad Terasou striedanie prevejov, závejov a návejov s ojedinelými bruchami staršieho, minulým odmäkom vytvrdeného snehu. Veľké šutre ešte miestami trčia, tie nepríjemné menšie už sú poukladané na zimný spánok. Lyžovačka bezpečná aj „naslepo“.

A napriek fukerisku a nečasisku okolo obeda cesta plná a parkovisko narvané. Holt, sviatky...

Rišo Pouš