Z Ľubochne na Kopu – okruh cez Korbeľku

Ľubochňa v západnom cípe Liptova je vďaka svojím kúpeľom dostatočne známa, Kopa nad ňou je poriadna dominanta, aj keď bez väčších výhľadov. No a meno Korbeľka sa v poslednom čase skloňuje dosť často v súvislosti so spormi okolo trasovania diaľnice. Inak je to dolinka (vidno ju z vlaku) s prírodnou rezerváciou v jej závere, chrániacou krásne staré lesy na jv svahoch Kopy. Značka sa jej okraja na chvíľu dotýka na západnom okraji.

Okruh je nenáročný na čas. Najviac 6 – 7 hodín. Náročnejší je na prevýšenie. Najmä na začiatku treba prudko vystúpať ku krížu na Kope, a práve tam to poriadne skomplikovala víchrica Žofia v máji 2014. Aj keď už je to prečistené, ešte sa miestami nejaké preliezky a obchádzky nájdu a na kalamitisku treba niekde chodník aj pohľadať. Ale nové červené značky nepustia. Výhľad od kríža ale stojí za to.

Z Kopy dole do Ľubochnianskeho sedla tiež nič moc. Podvrcholová lúka ponúka len obmedzené pohľady na hrebeň Veľkej Fatry a malý priehľad do Turca. Ale aj spoľahlivý prameň (aj koncom leta) na začiatku žltej značky. Naša červená, to je najprv prudký zošup lesným tunelom na zvážnicu, potom trochu rovinka na križovatku zvážnic a odtiaľ ďalšia, tentokrát poriadne rozbitá zvážnica „postkalamitnými“ rúbaniskami (zasa občasné priehľady do krajiny). Po krátkom stúpaní sa na chvíľu zmení na príjemný lesný chodník, vybehne na veľkú lúku a za stromami už vidno elektrické stožiare v sedle.

Ľubochnianske sedlo, to je kríž, smerovník, ale aj bzučiace drôty, betónová cesta, vyholené svahy, no fuj! Aj zostup do doliny začína vlhkým, blatistým výmoľom. Kedysi ale práve tadeto (a nie dolinou Váhu) viedla stará obchodná cesta od Jadranu cez Turiec na Liptov a ďalej až k Baltu, ktorú používali vari už Rimania.

Možno paradoxom tejto vychádzky je fakt, že najkrajší je asi skôr jej začiatok a najmä koniec v Ľubochni (ak pominieme tie výhľady spod kríža). Pred koncom len treba modrú opustiť hneď za mostíkom cez potok. Doľava a o chvíľu sme pri začiatku elektrárenského kanála. Starého, pekne zrenovovaného.

Popri kanáli je to príjemnejšie aj krajšie ako po asfaltke, nechápem prečo značka nemôže ísť tadeto. Chodník tu je. Aj okúpať by sa dalo :-) O chvíľu budovy malej elektrárne, na rozdiel od dnešných „ekologických“ sú tu veľmi vkusne zapasované do krajiny. Potom už len cez mostík do parku a okruh je uzavretý, už len sa poprechádzať po kúpeľoch...

Rišo Pouš