Turistická odysea
27.04.2018Sedím si v práci a akosi ma mrví,
zdá sa, že mám málo endorfínov v krvi.
Sústrediť sa neviem, na všetkých len štekám,
mala by som cez víkend snáď vypadnúť niekam.
Nákupy ma nebavia a pivo aj tak nepijem,
na didžinu som už stará, v kine nudou zahnijem.
Voľba padá len na hory - ako velí logika.
Teším sa jak mladé šteňa, keď sa šťastím pociká.
Hlava plodí smelé plány, Gúgl pľuje obrázky,
no viac ako odpovede sužujú ma otázky.
Možností je strašne veľa: kedy? ako? kam? a s kým?
Od vzrušenia silného sa asi zasa nevyspím.
Nakoniec však za cieľ túry voľačo si vyberiem
a keď sa nik nechce pridať, tak sa na nich vyseriem.
Pôjdem sólo, nech si sedia všetci doma na zadku!
Bude dobre! Cítim v kostiach jednu horskú pohádku.
Horalku a pár zlepencov hádžem chvatom do vaku,
rýchly presun na stanicu a už sedím vo vlaku.
Nohy len tak-tak vydržia sedieť chvíľu v kľude.
Veď na konci dňa ma aj tak všetko bolieť bude.
Vonku ešte šero vládne, keď vyrážam do hory,
s kúskom strachu, odhodlania, blbosti aj pokory.
Že sa v lese sama bojím - to je známe pravidlo,
za každým pňom, každou skalou číha na mňa strašidlo.
Adrenalín mierne stúpa, napnem uši, ostrím zrak,
hľadám spôsob, ako v tele znížiť ten emočný tlak.
Kdesi vzadu v mozgu zaznie jemný hlások vtieravý:
"Za štamperlík slivovičky náladu ti popraví!“
Nemusí mi dvakrát vravieť, myšlienka už vykvitla,
bez hanby a bez výčitiek tasím z vaku pol litra.
Dám si za hlt (dva, tri, štyri...), na účel sa odvolám,
hneď mám aj krok rezkejší, znovu vpred sa odhodlám.
Keď tu zrazu pri chodníku v kroví niečo šustne,
zamrazí ma, tep sa zrýchli, skúsim plašiť ústne.
Výkrik je to dosť neistý, panika ma opája,
čudo sa však, hádam, zľakne, zmizne niekam do hája.
Nakoniec to nie je medveď, čo vám budem hovoriť?!
Iba bujná predstavivosť musela ho vytvoriť.
V skutočnosti veverička medzi lístím sedí,
čo však z toho, keď mám v gatiach čerstvý pásik hnedý?!
Morálka je podlomená, až ma hanba facká,
ľahko sa dá jedna túra na začiatku spackať.
Odhodlanie pokračovať klesá na bod mrazu,
zbohom plány, zbohom ciele, prešla ma chuť zrazu.
Otáčam sa a opúšťam rýchlo miesto činu,
pripitá a priposratá, komu prišiť vinu?
Aj keď ako test odvahy som to celé poňala,
dielo bolo dokonané, príroda zas vyhrala...
zdá sa, že mám málo endorfínov v krvi.
Sústrediť sa neviem, na všetkých len štekám,
mala by som cez víkend snáď vypadnúť niekam.
Nákupy ma nebavia a pivo aj tak nepijem,
na didžinu som už stará, v kine nudou zahnijem.
Voľba padá len na hory - ako velí logika.
Teším sa jak mladé šteňa, keď sa šťastím pociká.
Hlava plodí smelé plány, Gúgl pľuje obrázky,
no viac ako odpovede sužujú ma otázky.
Možností je strašne veľa: kedy? ako? kam? a s kým?
Od vzrušenia silného sa asi zasa nevyspím.
Nakoniec však za cieľ túry voľačo si vyberiem
a keď sa nik nechce pridať, tak sa na nich vyseriem.
Pôjdem sólo, nech si sedia všetci doma na zadku!
Bude dobre! Cítim v kostiach jednu horskú pohádku.
Horalku a pár zlepencov hádžem chvatom do vaku,
rýchly presun na stanicu a už sedím vo vlaku.
Nohy len tak-tak vydržia sedieť chvíľu v kľude.
Veď na konci dňa ma aj tak všetko bolieť bude.
Vonku ešte šero vládne, keď vyrážam do hory,
s kúskom strachu, odhodlania, blbosti aj pokory.
Že sa v lese sama bojím - to je známe pravidlo,
za každým pňom, každou skalou číha na mňa strašidlo.
Adrenalín mierne stúpa, napnem uši, ostrím zrak,
hľadám spôsob, ako v tele znížiť ten emočný tlak.
Kdesi vzadu v mozgu zaznie jemný hlások vtieravý:
"Za štamperlík slivovičky náladu ti popraví!“
Nemusí mi dvakrát vravieť, myšlienka už vykvitla,
bez hanby a bez výčitiek tasím z vaku pol litra.
Dám si za hlt (dva, tri, štyri...), na účel sa odvolám,
hneď mám aj krok rezkejší, znovu vpred sa odhodlám.
Keď tu zrazu pri chodníku v kroví niečo šustne,
zamrazí ma, tep sa zrýchli, skúsim plašiť ústne.
Výkrik je to dosť neistý, panika ma opája,
čudo sa však, hádam, zľakne, zmizne niekam do hája.
Nakoniec to nie je medveď, čo vám budem hovoriť?!
Iba bujná predstavivosť musela ho vytvoriť.
V skutočnosti veverička medzi lístím sedí,
čo však z toho, keď mám v gatiach čerstvý pásik hnedý?!
Morálka je podlomená, až ma hanba facká,
ľahko sa dá jedna túra na začiatku spackať.
Odhodlanie pokračovať klesá na bod mrazu,
zbohom plány, zbohom ciele, prešla ma chuť zrazu.
Otáčam sa a opúšťam rýchlo miesto činu,
pripitá a priposratá, komu prišiť vinu?
Aj keď ako test odvahy som to celé poňala,
dielo bolo dokonané, príroda zas vyhrala...
Súvisiace články:
Podpor Vetroplacha
Top Články - za 30 dní
- 40. ročník Sherpa Rallye 2024 - Zbojnícka chata (2114x)
- Malý horolezecký manifest Ta33 (926x)
- Človečina, kl. V+, Zadný Popradský zub - Veľká Kôpka 2354m (804x)
- Štrbský štít 2385m. JV žlabom z Mlynickej doliny (771x)
- 12 chát tatranských podľa Vetroplacha (708x)
- Lyžiarsky prechod pohoriami Slovenska (699x)
- ŠUPka 2024 (660x)
- Pobeh hrebeňmi nad Brnčalkou (623x)
- Koruna Turca (210km, +10981m): nonstop sólo (610x)
- Zalámaná a Bystrická dolina: farebná šotolina (594x)
Fórum
- Mengusovský štít cestou popod sliepku s vajcom
15.11.2024 - príspevok k diskusii
Vetroplach chodí v Tatrách po stopách Jarabej, tu už naozaj nikto nič negarantuje!!! - Mengusovský štít cestou popod sliepku s vajcom
12.11.2024 - príspevok k diskusii
Mám rada túto tvoju sériu článkov, už ma namotivovali viackrát :-) Popod kvočku sme šli vlani a po daždi tá polica nebola veľmi príjemná. Pri zostupe... - Zalámaná a Bystrická dolina: farebná šotolina
11.11.2024 - príspevok k diskusii
A to nevieš, čo mám ešte v zásobe! - Zalámaná a Bystrická dolina: farebná šotolina
11.11.2024 - príspevok k diskusii
takto si predstavujem bicyklovanie v raji. mrazi z predstavy, hreje z nadsenia. farby cez oci priamo do mozgu namiesat ten zivy koktejl pre dusu. musi... - ŠUPka 2024
28.10.2024 - príspevok k diskusii
Viac fotiek na stiahnutie na Zonerame: https://eu.zonerama.com/Vetromag/Album/12345584 - Spomienka...
17.10.2024 - príspevok k diskusii
Miro sa zvykol občas u nás zastaviť a porozprávať o svojich nových túrach. Vždy s obrovským nadšením, radosťou rozprával svoje zážitky z túr – vtedy s... - Spomienka...
14.10.2024 - príspevok k diskusii
RIP Mirko. Veru, vďaka za túto spomienku. Bol z rodiny od ženinej strany. Škoda, že sme Mirko už nestihli čo-to pohobľovať u nás v "Tatroch"... Je mi ...