Tatranská magistrála – západná polovica

Tatranskú magistrálu má väčšina ľudí zafixovanú ako efektne vyhliadkový, poriadne hrboľatý a „prevýšený“ chodník po južných svahoch Tatier, najviac frekventovaný medzi Štrbským a Zeleným plesom. Teda jej necelú východnú polovicu. Lenže táto turistická diaľková trasa (značená červenou) je samozrejme dlhšia (asi 83 km), lebo je natiahnutá od Jalovca po Ždiar. A práve tú západnú, oveľa menej navštevovanú a v očiach mnohých ľudí aj menej atraktívnu polovicu medzi ústím Jaloveckej doliny a Štrbským plesom si teraz prejdeme. Formou takého „fotosprievodcu“ dole v galérii, lebo škoda veľa písať, keď oči nevidia. Má to na tomto úseku o niečo viac ako 40 km a väčšina trasy je vhodná aj pre nenáročnú cykloturistiku – veď paralelne s turistickou červenou vedie aj červená cykloznačka č.007 „Podtatranská cyklomagistrála“. Ktovie, prečo nie aj ďalej za Nadbanské – v podstate po bývalú Važeckú chatu by to išlo úplne v pohode.

Možno práve dominancia lesných ciest v západnej polovici magistrály mnohých peších odrádza. Ale na druhej strane, práve na nenáročný „hopsoklus“ je to tu úplne super. A podklad aj okolie sú pestré, poriadne často sa to strieda, nuda vôbec nehrozí! Počasie som vychytal také zamračené, takže takto začiatkom jesene ešte nie plnofarebné, ale počas slnečných októbrových dní to musí byť pastva pre oči. Okolo cesty a najmä nad ňou sa síce dosť často vyskytuje „postkalamitná“ krajina obrovských rúbanísk, ale už v rôznych fázach obnovy a návratu mladého lesa, takže stále lepšie aj po tejto stránke. Početné sú ďaleké priehľady do liptovského podhoria, a nielen cez tie rúbane. Lebo aj okrajom krásnych pasienkov so starými senníkmi magistrála vedie.

Povrch v skratke asi tak, že dominujú široké, pevné, lesné a menej lúčne cesty s rôznym podielom makadamu, jemnejšej šotoliny a trávy. Okolo ústí Žiarskej a Úzkej doliny sú dlhšie asfalty. Pekné, singlovité úseky sú medzi rázcestiami Detrichovské a Pod Holým vrchom (tam sa aj cyklomagistrála odpája), potom na podhorí Bystrej a pár metrov aj pred Podbanským. Za Podbanským potom znovu široká, stará asfalto – šotolina až po rázcestník „Nad bytom“ a odtiaľ až po pleso už sú pod nohami typické tatranské, lesné, kamenisté chodníky. Len ten ozajstný les ešte niekde chýba, ale výhľady to čiastočne vynahradia.

Takže ozaj odporúčam - celkovo je to veľmi pekná prechádzka. Nabudúce už hádam nebudem musieť trocháriť a dám si to celé, až do Ždiaru :-) A ešte jedna vec – vody ani jedla si sem netreba brať veľa ani v najsparnejšom lete, značka samozrejme križuje asi milión potokov a studničky, výčapy či krmelce sú tu tiež početné.

Rišo Pouš