Cesta k slnku a traverz Ľadových štítov

Vysoké Tatry

Keď v najmenších veľhorách zúri také neskutočné leto ako tomu bolo nedávno, tak u ozajstných horalov začne blikať v hlave červená kontrolka a v ušiach sa rozoznie siréna!

Všetkým ktorí vedia o čo tu ide je jasné! "Teraz alebo nikdy!"

Viem veľmi dobre, že tie kopy kamenia tu budú aj nabudúce! Ale my tu už nemusíme byť!

Poznal som raz jedného ozajstného horala. Rozprával mi story o tom, ako kvôli úžasnému počasiu na lezenie prišiel o prácu...

Nevrátil sa dole, ale ostal hore liezť!

R.I.P. Vlado!

Cesta k Slnku

Prvý článok z našej megašnúrky z tohtoročných jesenných Tatier venujem práve tejto, už pomaly kultovej ceste na Malý Ľadový štít.

Táto krásna lezecká cestička obtiažnosti tatranských V. vedie v južnej stene výrazným pilierom (foto). Prvovýstup spravili J. Andráši, J. Petrlová a A. Puškáš už v roku 1948. Už samotný fakt, že v tomto roku ľudia liezli, hovorí niečo o ich vzťahu k horám...

Cesta je to krásna, odistená na štandoch novými borhákmi (nie všetky) a na kľúčových miestach sme našli všade staré skoby. Na odistenie stačí zopár frendov, smyčky a vklínence.

Malý a Veľký Ľadový štít

Zostúpiť sa dá po hrebeni cez Pfinovú kopu, ale čo by to bolo za lezenie bez vrchola. Na Malom Ľadovom sme sa rozhodli využiť deň naplno a tak po občerstvení na vrchole pokračujeme hrebeňom na Veľký Ľadový.

Máme tu nečakanú spoločnosť. Radšej nekomentujem. Proti gustu žiaden dišputát... uvidíte v galérii!

Hrebeň medzi Malým a Veľkým Ľadovým je veľmi pekná exponovaná hrebeňovka obtiažnosť cca 2+. Spolu s hrebeňom cez Pfinovú kopu a zostupom do Kotliny piatich spišských plies je to jedna z najkrajších hrebeňových túr v Tatrách.

Na zostupe mi padne do oka ešte Snehový štít. Dám len taký prieskumný výpad bez batohu a... vraciam sa po chvíli späť s vrcholom vo vrecku :)))

Na záver vydareného dňa ešte nasledujú fotoorgie a vychutnávanie si zvyšku nádherného dňa.

Vychutnajte si fotogalériu!

Ľadový štít 2627m. - pikošky z histórie:

Na tento tretí najvyšší štít Vysokých Tatier a pokúšali ľudia vystúpiť už začiatkom 19. storočia. Zastavil ich však vždy ostrý exponovaný hrebienok na východnej časti. Tento dostal neskôr názov Ľadový kôň.

Prvovýstup nakoniec uskutočnila skupina vedená profesorom geografie Carlom Ritterom v roku 1843. Vystupovali Suchým žľabom z Javorovej doliny. Samotnému Ritterovi sa však na vrchol hlavne pre pomerne vysoký vek vystúpiť nepodarilo.

Kuriózna je prvá obeť, ktorú si vyžiadal Ľadový štít v roku 1911. Barónka Mittnachtová zo Štuttgartu sa pri oslavách na vrchole opila a strata rovnováhy na hrebeni znamenala pád...

Ďalšie zaujímavosti nielen z histórie dobývania Ľadového štítu sa dozviete v knižke Tatranské štíty a ľudia od Ivana Bohuša.

www.ibtatry.sk

M.Bartoň, foto: Matúš