Ultra Fatra 2018

Ortuť teplomera strmo stúpa nahor a s ňou aj dvestohlavé stádo ultrášov, z ktorých sa hektolitre potu lejú strmo do doliny a erodujú lesnú cestu. Nejako tak som si predstavoval štart tretej Ultra Fatry pri pozeraní piatkovej večernej predpovede. Lebo tentokrát som sa ani na štart nedostal, len z RK kúsok bežcom naproti. A pred cieľom vyzerali viacerí kvalitne udusení vo vlastnej šťave. Lebo „bude dusno“ – to boli záverečné slová televíznej rosničky. Jednoduchá rada je na to: čím rýchlejšie bežíš, tým lepšie ťa chladí. A znamenalo to ešte jednu vec: že nielen prví si budú musieť na hrebeni švihnúť, aby ich popoludní nezačali blesky naháňať... Jednoducho – koncom júla prišli zase vlhké trópy aj na Slovensko.

Krátke ultra zažíva u nás poriadny rozmach - po bleskovom vypredaní štartovky na Ultra šelme to isté zažila aj tretia Ultra Fatra. Takže hrozba búrok potešila asi najmä tých, ktorí  sa nestihli prihlásiť – vždy sa niekto tesne pred štartom zľakne a ponúkne svoje štartovné. Tentokrát vraj okolo 40 ľudí. No, ale zase aj náhradníkov bolo dosť. Proste ultrašialenstvo...

O siedmej ráno teda stádo vybehlo rovníkovým pralesom strmo do Japeňa. Vďaka čipom bolo možné sledovať priebeh bitky online na Ultra Hikingu ako vždy. Ako sa to presýpalo medzi jednotlivými kontrolami, aj celkové výsledky nájdete TU . Čo je podstatné, že konečné poradie u žien aj mužov sa definitívne utriaslo až na poslednom úseku trate - okolo kontroly na Malinom Brde.

Denisa Kušnierová sa „zdrvujúcim nástupom“ dostala najprv pred Luciu Dobruckú pod Vtáčnikom a niekde za Sidorovom aj pred Alenu Slanú. Dievčatá sa zoradili veľmi pekne za sebou na celkovom 8. – 10. mieste. Ján Elischer išiel už záver síce v čele, ale za ním z tretieho na druhé miesto skočil Tomáš Borčin a Andrej Sarvaš na tretie miesto tuším až zo šiesteho. Čo ma ale dosť prekvapilo, že zo slovenskej mužskej špičky sa neukázala ani noha, aj za Kaktusa bežalo len jeho štartové číslo :-) Žeby daň za kolíziu termínu s veľkými alpskými podujatiami? Alebo rozmaznanosť pánov bežcov, zvyknutých na fáborku každých pár metrov? Lebo tu sa s tým orgovia nebabrú – k dispozícii je gpx, povinná je mapa a vlastný rozum.

To počasie ale už na pohľad žmýkalo ľudí poriadne, „úmrtnosť“ bola veľká, odstupovalo sa už na Starých Horách, vraj... Do cieľa dorazilo nejakých 140 ľudí. Keď si odmyslíme popoludňajšie búrky, tak čím bolo viac oblakov, tým lepšie sa behalo a tie lejaky si väčšinou ľudia aj celkom pochvaľovali. Len zmoknuté slané tyčinky sa tvárili trochu urazene zduto :-) Na Borišove začalo vraj kvapkať okolo pol druhej, na Maline sa poriadny lejak strhol okolo pol štvrtej. Asi jediná požiadavka, ktorú tamojšia občerstvovačka nedokázala splniť, boli „tabletky proti bleskom“. Nooo, raz udrelo aj poriadne blízko... Dole v RK pritom ledva spŕchlo. Koniec akcie a vyhlasovanie víťazov teda už v dobrej nálade a počasí, za všeobecného povaľovania po trávnikoch. Tak zas o rok a tí, ktorí máte rýchlejšie prsty ako nohy – pri prihlasovaní pozor, toto je najnáročnejšie „krátke“ ultra u nás!

Rišo Pouš