Ponitrianska stovka 2017

Dážď akosi už patrí k P100, že? A podobne ako orgovia doťahujú svoju robotu rok od roka k dokonalosti, aj dážď ako keby stále lepšie vedel, kedy má udrieť a na ako dlho... Teraz poriadne udrel nad ránom, po štarte ho to bavilo ešte asi dve hodiny a keď zistil, že neodradí, dal si pauzu. Ale vrátil sa zas večer, napríklad Žibrica aby sa fajne kĺzala. Najmä odkedy ide P100 z Handlovej, mám dojem že prší každý ročník viac. Ešte že sa v tom Asterione dá ukryť - prezentácia aj štartujúci. Len náčelník chudák behal s megafónom po lejaku a snažil sa nahnať ľudí spod strechy na štart. Ale natlačili sa akurát pod párty stan, skoro ako na MF100. No, ale zas nepršalo až tak... Ani trhovník s palicou nechodil vylievať napršanú vodu z previsov :-)

To bolo pred siedmou ráno na Námestí baníkov. Konečne dôstojné miesto štartu, nie z dákeho zadného dvora. Nech domáci vedia, aká svetoborná udalosť tu štartuje už tretí rok! No veď héééj, prd ich to zaujímalo, ale nejako treba začať... Hromadné hulákavé odpočítavanie a po nule sa okolo 166 kusov (z asi 200 prihlásených) vydalo premiesiť blato na zvážniciach Vtáčnika a Tríbča. Lebo blatko bolo tento rok zas exkluzívne, najmä z oboch strán okolo Vtáčnika. Jemne načechrané traktormi, zvlhčené lejačikom do riedka, takže balneoterapia ako tradične, Piešťany sa môžu schovať. Niekde to vyzeralo, ako keby tu bežala dlhodobá súťaž o najzúrivejše LKT... Do cieľa vraj dorazilo 138 dzivich šviniek :-)))

Pár nesúvislých postrehov... K prezentácii: väčší rad bol hádam pri Belovom kávovare, ako pri preberaní čísiel a kontrolných kariet. To prečo nás tak rozmaznávate??? K účastníkom: vidno, ako sa každý rok posúva pomer diaľkoplazov a chrtov. Zo stáda kompresných ponožiek bolo počuť aj komentáre typu „A to aj hubári idú s nami?“ :-))) „Hubári“ začínajú byť v menšine, zdá sa... Ale kto by na konci zbieral fáborky, hááá? A tých bolo neúrekom teda! Preto aj ku kufrovaniu: tu sa to vari ani nedá a musí to byť riadny talent , aby to dokázal. Teraz napríklad prví dvaja hneď pri kaplnke za Gričom, ale sa chytro spamätali hehe... K vojakom: tu sa spolupráca rozvíja k obojstrannému prospechu, zdá sa. Pribudol o. i. autobus, ktorým sa viezli batohy do cieľa. Po pansky, na sedadlách :-) Ku krmelcom: pribudli aj preorganizované boli zas nejaké, za Skýcovom boli dokonca nejako na husto, cestou na Tríbeč. Aj tu sa ešte dolaďujú detaily, zdá sa. Ale fakt už len tie kamzičie rezne chýbajú... Orgovia, zmenšite výber na nich, urýchlite výsledné časy! Nebudú tam ľudia toľko vymýšľať a posedávať :-) K výsledkom: maminy doma sa nemuseli strachovať, online sledovanie cez Hiking fičalo už samozrejme.

A ako to prebiehalo na čele? Maťo Halász prišiel obhajovať a len tak mimochodom posunul svoj traťový rekord o pol hodinu. K nemu sa pridal od štartu David Pelíšek z ČR, ktorý vraj má maratón pod 2:30 a zbehnuté nejaké päťdesiatky, ale toto bola jeho prvá stovka. Klobúk dole pred ním! Chlapi to ťahali spolu od štartu, v spolupráci vraj od Jedľových Kostolian. Až hodinu za nimi (!!!) dobehol Paťo Hrotek, ten ale keď zahrial motory, zaútočil odzadu takým tempom, že ihličie opadávalo. A ďalší taký Tomáš Borčin. Paťa vraj na chvíľu aj dobehol na Remitáži, nakoniec 10 minút za ním. Pod Skýcovom si ešte nebol istý, či si dobre rozložil sily – tempo ale také, ako keby bežal desinu cezpoľák. Chlapi, vy ste mimozemšťania... Za nimi zas hodina diera. Stano Skladaný tradične vyhral medzi vojakmi, parádnym časom pod 13 hodín z piateho miesta celkovo. Medzi ženami Vika Drenková (aj keď rozbitá na šrot kvôli problémom so žalúdkom) systémom štart – cieľ o hodinu pred Katkou Gerényiovou. Tretia Mária Štrbová, vyzerala že v pohodke :-) Gratulácie všetkým, aj ostatným nemenovaným, lebo nielen o prvé miesta prebiehali boje!

Dokonca aj olympijský víťaz Matej Tóth (pod zámienkou otvorenia školského tartanu) prišiel pozrieť, ako vyzerá ozaj tvrdý šport. Toto nie je pohodové krúženie po rovinke s občerstvovačkou každý kilák :-) Veď aj vzdal víťazom patričný hold. Alebo sa to len pod priehľadnou zámienkou stretli pod cieľovou bránou traja maskovaní mimozemšťania? Po nich sa už do ZŠ pod kruhákom trúsili aj obyčajní, aj keď dosť zaprasení ľudia (nezávidím upratovačkám v škole). Asi 170 ich do nedeľného obeda dorazilo. Vzhľadom na predpovede počasia a „úmrtnosť“ už pred štartom asi dobré číslo. Čiže aj limit finisherov pre zisk kvalifikačných bodov na Western States bol splnený.

Na záver: trasa P100 vedúca hospodárskymi lesmi a väčšinou po zvážniciach nie je nič pre turistiku s výhľadmi, ale na takéto šialenstvo je ako stvorená. Môžeme očakávať ešte lepšie časy, uvidíme kde sa to zrýchľovanie zastaví. Orgovia svojím prístupom robia pre spokojnosť účastníkov maximum a to je tiež stále maximálnejšie, za to im storaká vďaka. A o dôvod viac prihlásiť sa aj o rok, takže klasicky: Do zablatenia!

Rišo Pouš