Poludnica RUN 2017

Množia sa nám na Slovensku tieto kopcovité terénne behy, po našom skyruns :-) Lebo terén dnes akosi bežcov priťahuje. A čím ťažší, tým lepší. Na stránke Slovenskej Skyrunningovej asociácie (www.skyrunning.sk) je na rok 2017 už 10 podujatí. Prejedli sme sa asfaltu a potrebujeme nové výzvy? Tak či tak, Poludnica run s parametrami 21km/1550m je pekelne výživná brutalitka na prvý júnový týždeň. Profil špicatý ako vlani, len sa mierne „posunul“:

Po vydarenom prvom ročníku s naplneným limitom a napriek všeobecnej spokojnosti aj tak vždy nasledujú nejaké úpravy. Podnetov na zlepšováky sa vždy nájde dosť. Minule to bolo také „punkové“, s prezliekaním za kríkmi a kúpaním v potoku, čo je v dobrom počasí super, ale počasie neobjednáš... Tak chlapci a devy spod Poludnice tento rok presunuli centrum pretekov do kempu o dolinu a dáke tri kiláky ďalej:

Čiže „bežecký okruh“ sa nezmenil, len namiesto cieľovej zjazdovky boli guľaté cieľové lúky s výhľadmi. Tie vlani slúžili na rozklus a rozťahanie hada. Teraz hneď po štarte sa drelo strmo hore do serpentín pod Demänovskou horou. Prvé zákruty bola echt tlačenka:

Tlačenka aj preto, lebo limit bol dvihnutý zo 150 na 200 kusov terénobežcov. Preto aj lepšie zázemie v ATC Bystrina a v hoteli Poľovník potešilo: sprchami, záchodmi, krmelcami aj parkoviskami. O takýto komfort ide ľuďom, ktorí sa prídu vytrápiť a zaplatia si za to. Lebo si treba uvedomiť, že väčšinou sú to hobíci, ktorým nejde o minútu slávy „na bedni“. Že domáci orgovia to dobre vedia aj robia je zrejmé - limit bol naplnený dávno pred štartom.

Takže o deviatej spoločné odpočítavanie a už sa spoločne funí do kopca. Favoriti Vít Otevřel a Peťa Fašungová sa uložili na čelo svojich kategórií od začiatku, bez debaty a konkurencie. Vyhrali obaja, dá sa povedať, o parník.

Za nimi sa to trochu presýpalo, kým sa v cieli ustálilo poradie, lebo vraj pod Poludnicou bolo treba aj trochu poblúdiť. Niektorým aj dvakrát vraj sa podarilo :-) A na trati nikto nikomu nič nedaroval, takže bludári museli máknuť, lebo konkurencia sa zišla vyberaná :-)

Mne sa po 500m pokazil podvozok, takže z fotiek z väčšiny trate tento rok nič, odpajdal som sa nazad do kempu a odtiaľ ledva pod Poludnicu. Tam v lese so striedaním tieňa a svetla som rýchlo zistil, že tieto svetelné podmienky v kombinácii s rýchlosťou bežcov nezvládam ani ja, ani foťák. Zas nič... Tak aspoň tie cieľové lúky, nech vidno ako vyšlo počasie:

A to vyšlo takmer dokonale, len na tých lúkach po poludní už fajne hicovalo. Ešte že sa behalo na Liptove a nie niekde na juhu. Aj tak veľa stehenných a lýtkových svalov plakalo od bolesti. Na skyrun treba inak trénovať ako na cestu, to by si mal uvedomiť každý záujemca. Lebo v technických pasážach ide pri únave často o zdravie, zakopnúť je veľmi jednoduché. A to bolo fajne sucho na trčiacich koreňoch:

Ale všetci prežili v (relatívnom) zdraví, aj keď trochu krvi bolo, to proste musí byť. Keď už sa skoro všetci doterigali do cieľa, presne podľa hormónogramu ohlásil Aďo Kašniar vyhodnotenie. Pretože kategórie boli len baby/chlapi, bolo to rýchle a jasné. Keďže v propozíciách nebolo nič o cenách (A napriek tomu sa zišla top konkurencia – tomu sa povie známka kvality!) nevedno čo obsahovali obáločky pre prvých troch. Ale jasné je, že vyhral Vít Otevřel (2:29) pred jedným z bludárov Maťom Kaisom a tretím Patrikom Milatom:

Medzi dievčatami jasne Peťa Fašungová (2:46) pred Luciou Dobruckou a Zuzkou Urbancovou:

Potom už len tombola s dvoma cenami, tiež jasne a stručne, aj keď výhercovia sa nedostavili. Možno nepočuli, bolo to také dáke príliš potichu a ľudia už sa rozchádzali. Ale o to nešlo predsa... Išlo najmä o to, že veľa ľudí si poriadne zapamätá tie dva brutálne kopce, ktoré sa tak mierumilovne usmievajú do doliny, však?

Ale do roka prebolí, odreniny sa stratia a ostane to pozitívne. A dobré sa rýchlo šíri, tak zas možno bude treba dvihnúť limit. A možno ozaj už prídu aj tí mexickí indiáni, ktorí sem zatiaľ vysielajú len svojich zle maskovaných špehov...

Rišo Pouš