Brdo – Šiprúň: veľkofatranský aktuál

Po snehových suchotách konečne začal po polovici januára poletovať sneh. Ale doslova, že len poletoval, akoby ani nepadal. Zato z piatka na sobotu som bol až prekvapený, koľko ho padlo. Asi ho unavilo to poletovanie. Ale nad lesom poriadne dulo, tak radšej do lesa som sa nasmeroval. Po fejsbúkoch padali otázky, či sa dá na Malino Brdo už z Hrabova na lyžiach, tak voľba bola jasná.

Už na stanici v Rybárpoli krásna, čerstvá, biela zima, chodník lesom sa tiež tváril, že by sa dalo na pásoch, ale to bola len zákerná pretvárka. Všetko to páperie napadalo na holú zem, tak žiadne špekulácie, pešovačka až k lanovke.

Rovno poviem, že od lanovky po piste už sa dá krásne hore kopcom a dokonca sa dá zlyžovať až nazad dole na parkovisko. Len treba opatrne. Podmienky sa síce lepšia každú hodinu, ako tam zúrivo syčia snežné delá, ale zas ako to rozťahovali ratrakom, kadečo povyorávali. Ale aspoň to vidno. Najlepšie je lyžovať okrajom, toho nového je tam fakt dosť.

Nabehol som „do práce“ pomerne neskoro, tak samozrejme stopy poctivo naťahané miestnymi borcami už všade - vďaka. Ale šľapiek tam bolo teda poriadne nahusto celý deň. Cikcaky cez kríky povedľa zjazdovky parádne, stopa hlboká, ale aj tam je vidieť, že základ chýba. Taký začiatok zimy po prvom snežení to pripomína.

Traverz od hornej stanice sedačky popod Vtáčnik je pekný príklad: vedľa seba metrové záveje a do hliny vyfúkané miesta. Ale dá sa, relatívne komfortne. Podobne na lúkach v Sedle pod Vtáčnikom: niekde cesta zaviata, hneď vedľa krtince trčia. Polyžovali to tam už viacerí, ale je to asi risk pre sklznice. Najhrubšia perina na jv svahoch, poprevievané zo severozápadu.

Dostal som sa len pod Predný Šiprúň, otáčal som sa v jame za Nižným Šiprúnskym sedlom. Stopa v smere na Smrekovicu bola pekne preleštená, ani ju moc nezafukovalo. Na lúkach v okolí síce kľučkovanie pomedzi trsy trávy, ale v traverze v lese zas poriadne preveje. Aj dáke pokusy o prašanové oblúky bolo vidno, ale komu sa potom chcelo z jamy hore na chodník pretláčať s tými závejmi? Stálo to za to? No hádam hej :-)

Nazad som sa vrátil k hornej stanici sedačky už nie traverzom popod Vtáčnik, ale popri Mederlyho chate. Krásne chodníčky, teraz je okolie Malina Brda asi najlepšie práve na takúto skituristiku, ani nie tak na lyžovanie. Užil som si tiež svoje štyri oblúky v hlbokom popri zjazdovke, ale potom už som radšej fičal dole po upravenom. Najnepríjemnejšie to bolo nižšie, v ústrety víchrici zo snežných diel, keď ešte bolo treba dávať pozor na šutre. Ale dalo sa, ako vyššie píšem, až k parkovisku. Zajtra to bude zas o level lepšie. A keď vietor stíchne, hore bude raj!

Rišo Pouš